Choď na obsah Choď na menu
 


Zmeškaný úsvit

11111.jpg

article preview

          Práca mi šla od ruky, a tak som si ani nevšimol, že vonku je už pekný deň. Keď som sa vrátil do reality, slnko už bolo vysoko a po Wendy nebolo ani stopy. Vstal som z gauča a vybral som sa o pár poschodí nižšie. Bola tam umiestnená kuchyňa a ja som mal už poriadny hlad. Mesto bolo dobre zásobené pochúťkami z rôznych planét. Ja som mal však chuť na jedinú vec. Bolo to ovocie s názvom Ufa. Ayra ma s ním ponúkla ešte kedysi dávno na zemi, a teraz som si chcel tú chuť pripomenúť. Čierne guľôčky Ufy mi však viac pripomínali chvíle, ktoré som strávil s Ayrou. Nevidel som ju už veľmi dlhý čas a ani som nevedel, či ešte vôbec žije. Jej pomoc by sa mi však teraz hodila.

            Sladká chuť ovocia sa mi v ústach menila na horkú pachuť smútku. Nedokázal som ani dojesť tých pár guľôčok, ktoré zostali. Pobral som sa radšej do mesta, aby som prišiel na iné myšlienky.

            Kráčal som preplnenými uličkami. Každý obyvateľ tohto mesta mal presne dané, čo má robiť, a tak aj konal. Roltonci meditovali, aby posilnili svoje magické schopnosti. Galboti a Nuxiania pomáhali s prepravou ťažkých veci alebo cvičili v početných tréningových táboroch. Ypheti sa stále snažili zdokonaľovať ich technológiu a vylepšovať už tak prepracovanú Egyronskú sieť. Ovy, tie v jednom kuse niekde lietali a pomáhali, kde to šlo. Taktiež monitorovali okolité mestá na planéte a posielali správy do citadely.

            „Ako to ide?“ Vybehol som na prednú líniu hradieb, kde už stála Wendy a Sintor.

            „Prípravy idú podľa plánu, ak sa pýtaš na to.“ Odvetila Wendy. „No Sintor chce prekalibrovať všetky Rudiony na hradbách. Vraj tým zvýši ich rýchlosť dobíjania.“

            „Nielen ich dobíjanie, ale aj efektivitu!“ Odfrkol Sintor. Bol z planéty Yphet. Ich technologický pokrok prekračoval náš, a tak sa často správali povýšene. No v celku to bola milá a hlavne úprimná rasa.

            „Pokiaľ to stihneš pred ich príchodom, tak sa do toho pusť.“ Pokrčil som ramenami.

            „Tu je ten háčik!“ Wendy nevrlo precedila medzi zubami. „Nevie to zaručiť! Kľudne sa môže stať, že zostaneme bez Rudionov!“ Pokračovala.

            „Je to pravda?“ Pozrel som sa na Sintora.

            „Stať sa to môže, ale je to nepravdepodobné.“ Hľadel do zeme, a keďže meral sotva stodvadsať centimetrov, tak som nevedel určiť, aký mal výraz na tvári.

            „Upravuj ich po jednom.“ Naštvane sa na mňa zadíval. „Viem, že takto ťa to spomalí, ale aspoň neprídeme o žiaden Rudion.“ Začal si čosi šomrať popod nos. „Alebo si zober viac pomocníkov a nauč ich, ako upraviť všetky Rudiony!“ Prísne som sa naňho zadíval. Občas sa správali ako deti, aj keď veľmi múdre deti.

            Po tomto rozhovore som sa vzdialil. Presunul som sa do jednej z magických záhrad, kde Roltonci meditovali, trénovali a tvorili nové kúzla. Bol tu relatívny pokoj a chcel som si aj trochu prečistiť hlavu. Čistá hlava bol najlepší spôsob, akým by som mohol kontaktovať Ayru, ak tam vôbec niekde bola.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 


Posledné fotografie





Štatistiky

Online: 3
Celkom: 38726
Mesiac: 4709
Deň: 145