Choď na obsah Choď na menu
 


Kapitola 3

uvod-legia.png

article preview

         Dni striedali týždne a týždne zas mesiace. Many stále pracoval na rozlúštení programu, no zatiaľ neúspešne. Ukázalo sa však, že používanie mágie v Ayrinej miestnosti taktiež zrýchľovalo odber energie z Optikoru. Zotrvať však v tomto programe bolo veľmi náročne. Nešlo však o samotné precvičovanie mágie, v ktorom som robil pokroky, problémom bola Ayra. Jej tón a panovačné príkazy kazili inak skvelý program. Mohol som bojovať proti takmer skutočným mágom, ktorí boli silní ako Retu a mnohokrát aj silnejší. Jednoducho možnosti v nastavení súperov, ako aj bojiska, boli takmer neobmedzené. Lenže akákoľvek nepresnosť v kúzle či len malá odchýlka v zmesi kúziel bola kruto potrestaná. Nielenže súper dokázal takéto kúzlo zrušiť alebo inak ovplyvniť, pridali sa k tomu aj Ayrine poznámky. Nechápal som, prečo to spravila práve takto. No po čase som sa zmieril s tým, že asi len chcela, aby som si všetko natrénoval poctivo.

            „Tak čo? Už si si utrel slzy?“ Pomaly som prestával vnímať Ayrine poznámky. Bol som tu už asi päť mesiacov a konečne som dokončil jej prvú knihu.

            „Jasné, už som sa dal dokopy.“ Odfrkol som.

            „Hm, niekto si tu myslí, že ho budem šetriť, pretože je človek.“ Podo mnou sa objavila zeleno-hnedá kaluž. Bez uvažovania som skombinoval oheň s bleskom a vypálil výsledné kúzlo do kaluže. Jej pokus uväzniť ma v bažine nevyšiel. Oheň v kombinácii s bleskom prešiel mokrou zeminou, vysušil ju a zároveň vytrhol kusy kameňa zo zeme. Pomocou vetra som túto spŕšku kameňov poslal na Ayru. Mávnutím ruky odklonila kamene preč, no v ich tieni sa schovávali malé guľôčky elektriny. Ayra si ich nevšimla, a tak schytala dávku. Bola to len ilúzia, no skutočnú osobu by to paralyzovalo.

            „Konečne si zvládol aspoň niečo.“ Ležérne mávla rukou. „Ale aby som bola fér, tie tvoje magické kruhy sa napokon osvedčili.“ Každé kúzlo už automaticky predchádzal magický kruh tvorený farbami kúzla. Odkedy som vytvoril prvý magický kruh, vedel som, prečo to robím. Kruhy mali nepriateľa zmiasť. Farba sa nie vždy zhodovala s typom kúzla a občas kruh chýbal úplne, ako to bolo teraz. Mágii blesku, ukrytú za kameňmi, nepredchádzal žiaden kruh. Simulácia Ayry si už zvykla, že som  bol predvídateľný, a tak to nečakala. „No aj tak to nestačí. V skutočnom boji by si neuspel s pár zmesami!“

            „Jasné, ako inak.“ Po každej jemnej pochvale nasledovala nejaká panovačná vzpruha.

            „Tak späť do práce. Nech už vidím mágiu všade naokolo.“ Začala ma komandovať.

            Pokračoval som v tréningu a kombinovaní viacerých druhov mágie. Taktiež som objavoval mágie, ktoré mi doposiaľ nič nevraveli. Ukázalo sa, že existujú kúzla, ktoré dokážu zmiasť portály a poslať ich úplne inam, či z vody oddeliť kyslík pre dýchanie. Musel som si zapamätať obrovské množstvá nových veci. Vecí, ktoré som v živote nevidel.

            Všetky tie nové informácie sa nedali vstrebať behom pár dní. Preto som si na každú lekciu nechával dostatok času. Oddych od učenia som dopĺňal ďalšími knihami, ktoré mi Ayra poslala. Našiel som tam aj historické knihy o tom, ako Mirnilčania dobíjali planéty. Chýbali tam však všetky informácie spred dobitia Roltonu. Takže som sa dozvedel viac len o Galbotoch, Ove a Roltone. Obry z planéty Nuxis zostávali naďalej záhadou.

            Dôležitou informáciou boli taktiky Mirnilčanov ako aj informácie o ich skutočnej sile. Keď som sa dočítal o ich Mágoch, došlo mi, že tí čo boli na Zemi, patrili medzi podpriemerných. Väčšina z nich ovládala len jeden typ mágie, a tak boli predvídateľní. Ayra v knihách opisovala mágov, ktorí porazili jej rasu. Pritom Roltonci bola rasa mágov. Každý z Mirnilských vyšších mágov ovládal aspoň desať silných kúziel, v ktorých boli vážne majstri. K tomu ovládali aj ostatné kúzla aspoň pre formy sebaobrany. Asi ich jedinou slabinou bol ich počet. V knihách som sa dozvedel o dvadsiatich ôsmich výborných mágoch. Prekvapilo ma, že boli medzi nimi aj ženy. Doteraz som si to neuvedomoval, no všetci Mirnilčania, ktorých som videl či zabil, boli muži. Okrem týchto silných mágov mali aj ďalšie stovky priemerných a podpriemerným. Veľmi často ich ale nepoužívali. V celku využívali hlavne ovládanie mysle, a tak na špinavú prácu používali zotročené rasy. Dokonca aj niektorí mirnilskí velitelia nemali vlastnú vôľu. Tí mali virteny, no tie zrejme slúžili len ako vysielač. Šírili rozkazy tých hlavných ďalej.

            „Skončil som.“ Ozvalo sa takmer po roku strávenom vo vlastnej hlave. Aj keď na obrazovke s reálnym časom ubudli asi len tri dni.

            „Prišiel si na to, ako vytvoriť ďalšie miestnosti?“

            „Áno.“ Znel unavene, aj keď nemohol cítiť únavu. „Nech sa páči, prvá miestnosť.“ Objavili sa obyčajné hnedé dvere. Pristúpil som k ním a otvoril ich. Na druhej strane nebolo vôbec nič.

            „Bolo to veľmi náročné?“ Opýtal som sa ho.

            „Náročne bolo pochopenie ako to vytvoriť. Samotné vytvorenie už bola hračka.“ Ozývalo sa mi hlavou.

            „A ako to teda funguje?“

            „Dlho som hľadal, ako Ely a Ayra vytvorili tento program a prišiel som na to, že to je čisté plátno.“ Nastalo ticho.

            „Nerozumiem.“ Obrátil som sa k farebným loptičkám visiacim vo vzduchu.

            „Nie je to program a zároveň je. Je to úplne nové a čisté prostredie, akým bola aj táto vaša myseľ pred tým, ako ste ju začali zapĺňať knihami a návrhmi.“

            „Takže je to niečo ako ďalší virten?“ Stále som tomu veľmi nerozumel.

            „Je to súčasť toho istého virtenu, no oddelená od neho a bez základného manuálu. Respektíve v Ayrinom programe je manuál zrejme samotná projekcia Ayri.“ Vysvetľoval.

            „Takže tak ako projekcia Ayri nemôže vystúpiť z jej miestnosti tak ty, ako manuál tejto miestnosti, nemôžeš vstúpiť do inej miestnosti?“ Zamyslel som sa.

            „Správne.“ Odvetil.

            „A ako teda môžem tu prázdnu miestnosť zaplniť?“ Všetko, na čo som pomyslel v mojej mysli, mi Many pretvoril na realitu, ale v ďalšej miestnosti Many nebol.

            „Stačí zapojiť myseľ. Vy ovládate všetky miestnosti, stačí sa len sústrediť.“ Odpovedal a bez váhania som pomyslel na to, čo mi tu asi najviac chýbalo. V prázdnej miestnosti sa objavil syrový burger s hranolčekmi a tatárskou omáčkou. Bol to síce len obyčajný kus vyprážaného syru v chrumkavej žemli, no mne takmer vyhŕkli slzy. S chuťou som sa doňho zahryzol.

            „To je výborne.“ Prehovoril som s plnými ústami.

            „Zaujímavé.“ Odvetil Many. „Projekcia aktivovala vaše receptory chuti, preto sa jedlo zdá ako skutočné.“

            „Je mi jedno, ako to funguje.“ Pokračoval som s plnými ústami. „Je teda možné vytvoriť aj iné osoby v tejto miestnosti.“ Zahryzol som sa do burgru a pridal som k nemu aj pár hranolčekov.

            „Pokiaľ si ju vymyslíte tak áno. Ja môžem vytvoriť len prázdnu miestnosť. Viac do nej zasahovať nedokážem.“ Odvetil sklamane.

            „To nevadí.“ Vyšiel som z miestnosti. „Aj tak skvelá práca.“ Pochválil som ho a vrátil som sa do práce.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 


Posledné fotografie





Štatistiky

Online: 3
Celkom: 38730
Mesiac: 4703
Deň: 142