Choď na obsah Choď na menu
 


Kapitola 55

uvod-legia.png

article preview

Prešlo niekoľko dní. S Wendy a Ely sa nám podarilo premiestniť osem roltonských skupín. Ďalšie tri na nás zaútočili a odmietali uveriť naším slovám. Nemohli sme pomôcť niekomu, kto o to nestál. Medzitým na Yphet prúdili zásielky kovov. Začal som s výrobou čističiek a Nia pripravovala suchý dok pre lode. V tábore sme mali osemnásť špecialistov, ktorí dokázali vytvárať kovové predmety. Ich skener bol ale slabý. Keď som im ale dal plán čističky so všetkými detailmi, dokázali ich niekoľko vyrobiť. Bol som rád, pretože som nemusel strácať čas výrobou čističiek a mohol som sa venovať základnej konštrukcii lode. Dostali sme plány na malú lietadlovú loď pre helikoptéry a nový typ torpédoborca. Bol upravený tak, aby využíval rakety so spätným pohon, ktoré prenikali magickými štítmi. Taktiež nebol taký závislý na satelitoch, keďže obloha bola väčšinou pokrytá čiernymi mrakmi. Aj tak som však na orbit rozmiestnil niekoľko satelitov.

Práca na lietadlovej lodi šla pomaly. Musel som ovládať veľké kusy kovov a následne ich spájať. To bola však tá jednoduchšia časť. Na loď sa museli nainštalovať rôzne systémy a počítače. Už po prvom dni mi bolo jasné, že to bude robota na mesiac. Možno aj na dlhšie. Preto sa do práce zapojili aj Ypheťania a personál zo Zeme. Pomohli sme im postaviť niekoľko nových elektrární a oni tak mohli zapojiť väčšie množstvo robotov. Takto ťažkú prácu robili roboty a ja som len spájal jednotlivé diely k sebe. Lietadlová loď rástla každým dňom a behom jedného týždňa bola takmer dokončená. Technici si vzali ešte niekoľko dní navyše, aby zapojili všetky systémy a uistili sa, že je plné funkčná.

Využil som chvíľku voľna, aby som obletel Galbot, Rolton a prestupný bod, kam utiekli vojaci zo zničenej planéty. Stiahol som údaje zo satelitov a cestou späť som šiel skontrolovať vodíkové bomby. Nebol som si istý, či ich zničiť alebo nie. Mohol som ich ešte potrebovať, ale na druhej stranu, ak by ich niekto našiel a môj bezpečnostný systém by zlyhal, mohol by ich použiť proti nám. Predsa len základňa bola na dosah Yphetu, ale aj Ovy. Zvážil som svoje možnosti a rozhodol som sa, že ich presťahujem. Trvalo mi ďalšie dva dni, než som našiel planétu ďaleko od všetkých ostatných a dosť bezpečnú na to, aby som ich tam previezol. Keď bola posledná bomba milióny svetelných rokov od najbližšej mirnilskej planéty, bol som spokojný. Všetky stopy z predchádzajúcej stanice som zničil alebo presunul, a tak bola šanca, že ich nájdu Mirnilčania, takmer nulová.

Po návrate na Yphet som zamieril rovno do mojej izby v pevnosti. Ľahol som si na pohovku a prezeral som si snímky z družice. „Škoda, že tu nie je Many.“ Povedal som si sám pre seba. Všetku nudnú a otravnú prácu robil on, a teraz mal vlastné telo, vlastný život. Pred pár dňami ho previezli naspäť na Zem, kde sa mal doliečiť.

Prezeral som si snímky v chronologickom poradí od najstaršej. Pred mojimi očami začala malá, bezvýznamná základňa narastať. Po necelých dvoch mesiacoch, od kedy som na orbite nechal satelit, sa zväčšila takmer desaťnásobne. Aj počet vojakov v nej narástol. Z pôvodných asi ôsmich miliónov, ktoré unikli z planéty, tu teraz bolo takmer dvadsať miliónov. Bolo jasné, že sa tam niečo dialo. Zvolal som teda špecialistov a zišli sme sa vo veži v pevnosti. Wendy, Nia, Igor, Gildarts, Valkýra a Ely dorazili behom niekoľkých minút. Prišla aj Joro-Gumo a Ironhand, ktorí osobne kontrolovali dodávky na Yphet.

„Čo sa zas deje?“ Wendy zívala, akoby práve vstala.

„Mirnilčania niečo chystajú.“ Prešiel som rovno k veci a zobrazil planétu so základňou. Pustil som zábery z družice a všetci pozorne sledovali, čo sa bude diať.

„Koľko dní im to trvalo?“ Nia zodvihla zrak od hologramu.

„Asi tak mesiac a pol.“ Vypol som hologram. „Zatiaľ nepredstavujú hrozbu, no o ďalší mesiac, dva alebo tri môžu poslať možno aj sto miliónov vojakov.“

„Odkiaľ ich, dočerta, berú?“ Igor naštvane odfrkol.

„Vyrábajú ich.“ Prehovorila Ely a všetky zraky sa upreli na ňu. „Ich radový vojaci sú niečo ako u vás klony. Sú len kópiou ich rasy a od narodenia sú ich mysle v moci ich pánov.“

„To ich dokážu tak rýchlo vyrábať?“ Pridala sa Wendy. „Veď vyrobiť klon človeka by trvalo roky.

„Pomocou mágie to môžu urýchliť, ale aj tak to chce veľkú silu.“ Pokračovala Ely. „Tak veľa by ich nedokázali vyrobiť, za takú krátku dobu. Museli siahnuť do rezerv.“

„Do rezerv? Koľko ich majú?“ Vyzvedala Wendy.

„To je ťažké povedať.“ Vložil som sa do debaty. „Podľa hrubých odhadov to bude tak miliarda.“ V miestnosti nastalo desivé ticho.

„Miliarda?“ Vyhŕkol Igor. „Odkiaľ si vzal to číslo?“

„Volá sa to matematika a učí sa už na základnej škole.“ Uškrnul som sa.

„Teraz nie je čas na žarty!“ Zahromžila Nia. „Si si istý, že ich je až toľko?“

„Prešiel som zatiaľ len Rolton a Galbot. Na oboch planétach je len zlomok z pôvodných obyvateľov. Keď som si do toho pridal to, že v ich armáde nebojovali ženy a deti, a to, že niekto musí ich armády aj živiť, došlo mi to. Na Nuxise alebo nejakej ďalšej planéte, o ktorej nevieme, majú farmy a polia, kde pracujú práve ženy a deti. Odtiaľ zrejme berú aj rezervy, ale nejaký čas trvá, než si ich psychicky podmania. Preto pribúdajú vojaci postupne.“

„Prízrak bude mať pravdu.“ Slovo si vzala Valkýra. „Nie je ľahké ovládať také veľké masy. Zrejme sú pod ich vplyvom len vojaci a zvyšok otročí proti svojej vôli.“ Nadýchla sa. „Viem to z vlastnej skúsenosti. Ovládnuť pár zvierat je náročné a ovládnuť milióny mysliacich bytostí je takmer nemožné. Musia ich byť tisícky alebo aj milióny schopných Mirnilčanov, ktorí sa starajú o samotné ovládanie.“

„Tak, čo budeme robiť?“ Joro-Gumo sa zamyslela. „Máme ešte čas, možno aj pol roka, no mali by sme tento problém riešiť.“

„Hm,“ okolo stien sa objavili fialové kruhy a steny pokryla fialová vlniaca sa hmota.

„Čo to robíš?“ Opýtal sa Igor.

„Len si chcem byť istý, že nás nik nemôže počuť. Viem, ako zničiť celú planétu. Môžem to urobiť behom niekoľkých minút a aj keby niekto stihol uniknúť, nebolo by ich veľa.“

„Tak na čo ešte čakáš?“ Vykríkol Gildarts.

„Ešte nie je správny čas!“ Okríkla ho Joro-Gumo.

„Presne tak. Zatiaľ je ich tam len pár miliónov, čo nie je takmer nič.“ Ostatní v miestnosti si neboli takí istí. Pár miliónová armáda sa nedala považovať za nič. „Ale je tu aj iný dôvod, prečo by sme mali počkať.“ Chvíľku som počkal. Akoby som chcel, aby ma niekto prerušil a doplnil dôvod, no nestalo sa tak. „Teraz vieme, kde sú. Pokiaľ im zničím prestupný bod, vybudujú iný a ja ho môžem hľadať aj roky a už ho znovu nenájdem.“

„A ako si našiel tento prestupný bod?“ Gildarts prekrížil ruky.

„Z Ovy a Yphetu viedli portály k prestupnému bodu, ktorý som zničil. Keď odtiaľ Mirnilčania unikali, obnovil som ich portály a zistil, že viedli na Rolton, Galbot a prestupný bod. Pokiaľ však prídu o tento prestupný bod, budem len hádať, kde vybudujú ďalší.“

„To dáva zmysel.“ Poznamenala Joro-Gumo s jej chladnokrvným výrazom v tvári.

„Takže počkáme a možno stihneme obsadiť Yphet skôr, ako zaútočia.“ Nia začala presúvať naše jednotky na ďalší kontinent. „Ak vyjdú útoky z mora, tak získame výhodu.“

„Pochybujem, že by zaútočili práve tu.“ Prerušil som ju.

„Tiež si myslím.“ Joro-Gumo si prezerala mapu. „Boli by blázni, ak by nevyužili moment prekvapenia a poslali armádu sem.“

„Stačí im tých pár miliónov vojakov, čo už tu je, aby dokázali ubrániť ostrov.“ Pridala sa Wendy. „Takže nás budú chcieť obísť a zaútočiť na Ovu alebo Zem.“

„Je možné, že už hľadajú prestupný bod. Ova je ďaleko, no ak sa tam dostanú, môžu napadnúť Zem priamo.“ Zobrazil som mapu galaxie. „Musí im byť jasné, že Ovy by tak dlho bez jedla nevydržali, a tak by mala byť planéta ľahká korisť.“

„Mali by sme ich varovať. Nech sa začnú pripravovať a pre každý prípad budeme mať pripravenú armádu na pomoc.“ Skonštatovala Joro-Gumo. „Mala by som sa vrátiť na Zem a všetko pripraviť.“

„Samozrejme.“ Prikývla Wendy. „My zatiaľ pripravíme útoky priamo tu.“

„Mali by sme zaútočiť na ich kolónie, kde držia Ypheťanov.“ Gildarts začal ukazovať na mape Yphetu. Bolo tu osemnásť miest, kde ich držali. „Ak ich oslobodíme všetkých, Mirnilčania nebudú mať dôvod zostávať tu.“

„To znie dobre, ale potom môžu vypustiť tie tvory presne ako na Ove a zamoria celú planétu.“ Nia sa zamyslela.

„To nemôžu.“ Ely zobrazila hologram, na ktorom bolo niekoľko pohľadov na tie tvory. „Nevedia plávať a keďže musia dýchať, tak by stačilo odpáliť mosty a zúbkovia by sa nikam nerozšírili.“

„Zúbkovia? Vážne?“ Joro-Gumo si znechutene prezerala ostré zuby a pazúry.

„To je zvláštne.“ Igor si šúchal bradu. „Ani Mirnilčania nevedia plávať.“

„Ako si na to prišiel?“ Wendy sa naňho prekvapene pozrela.

„Vedľa môjho vinohradu bola priehrada. Jeden z nich tam nešťastnou náhodou spadol a už sa odtiaľ nedostal. Ostatní len pozerali, ako sa ich spolubojovník utopil.“ V miestnosti nastalo ticho. „Okrem toho, videli ste niekedy Mirnilčana na vode? Ani na tejto vodnej planéte nepoužili lode.“

„Niečo na tom bude.“ Zamyslela sa Wendy. „Len ma prekvapuje, že jediný, kto si to všimol, si práve ty.“ Igorovi sa zvraštilo čelo.

„To nie je fér!“ Vyprskol som. „Ty si z neho môžeš robiť srandu a ja nie? Nájdi si svoj vlastný terč posmechu!“

„Mala som,“ usmiala sa smerom k Ely. „No keď si mi ho vzal, tak si ja vezmem jeden z tvojich cieľov!“

„Môžete sa vy dvaja sústrediť?“ Nia sa na nás dívala zúrivým pohľadom a vedľa nej sa vznášali dva kamene.

„Nejaká je nervózna.“ Zašepkal som Wendy.

„Keď ju zanedbávaš.“ Odvetila, no v zapätí na to som pocítil bolesť v bruchu. Nia nás musela počuť, a tak nám obom vrazila kameňom do bruchu. V momente nás prehlo, a takmer súčasne sme zastonali.

„Deti!“ Odfrkla naštvane.

„Neviem, či to niekomu z vás napadlo, ale nie je zvláštne, že Mirnilčania nemajú žiadnu techniku?“ Prerušila nás Joro-Gumo. „Virten predsa vyrobili oni.“ Prikývli sme aj keď Igor vyzeral, akoby to počul prvýkrát. „Je to predsa kus vyspelej technológie.“ Zodvihla ruku s virtenom. „Keď sme my dokázali upraviť tanky a strely, aby prenikli magickým štítom, prečo by to nedokázali aj oni?“ V miestnosti nastalo ticho. Túto otázku som si kládol aj ja, no nemohol som prísť na nič rozumné. „Nie je to divné?“

„Je tu viac divných veci, ktoré robia, či nerobia.“ Poznamenal som. „Ktovie koľko trikov si nechávajú na horšie časy.“ Povzdychol som si. „Je možné, že nás celý čas len ťahajú za nos a skoncujú to tak rýchlo, že ani nestihneme zareagovať.“ V miestnosti sa nieslo hrozivé ticho. „Mali by sme sa ale sústrediť na to, aby tie esá nestihli použiť.“

„Takže to poďme rozbehnúť.“ Joro-Gumo ešte raz zopakovala plán, a potom sme sa rozišli.

Na dnes som už nemal v pláne takmer nič, a tak som šiel na menší prieskum. Nebol som si istý, či som mal pravdu v počte ich rezerv, a tak som sa vybral na Nuxis. Niekoľkými skokmi som prešiel k planéte podobnej Zemi. Nebolo na nej toľko oceánov ako na Zemi, no bola pretkaná množstvom veľkých riek a jazier. Už z orbitu bol vidieť zlatistý nádych obilných polí. Zelené sady ovocných stromov a zeleniny a pomedzi to samozrejme mirnilské základne. Okrem vegetariánskej stravy tu chovali aj veľké množstva baflonov. Tvorov, na ktorých jazdili, no keďže sa podobali na barany a muflóny, tak im zrejme slúžili aj ako potrava. Preletel som planétu niekoľkokrát. Napočítal som niečo cez miliardu otrokov rôznych rás. Na to všetko dozerali zhruba tri milióny vojakov. Mnoho základní vyzeralo takmer prázdno. Najskôr som nechápal, prečo sa nevzbúria, no potom som to uvidel. Na niekoľkých miestach boli priamo uprostred polí obrovské jamy. Z takej diaľky bolo ťažké zistiť, na čo presne slúžili. No uvidel som, ako niekoľko vojakov vedie v rade asi stovku otrokov. Doviezli ich k jame, prebodli mečom a zhodili dnu. Na to všetko sa pozerali ďalšie tisícky otrokov. Mohol som len odhadovať, koľko takýchto poprav pre nastolenie strachu a poriadku sa tu konalo. Ani ďalšie veci, ktoré sa tu diali, nevyzerali dobre. V niekoľkých základniach boli Nuxiania. Zatiaľ čo časť z nich sa pohybovala v mirnilskej armáde, časť len tak sedela a nehýbala sa. Za takýmito základňami sa nachádzali ďalšie jamy, no nedalo sa zistiť, čo v nich bolo. Chcel som zísť na planétu a rozhliadnuť sa, no bolo to nebezpečné. Ak by ma zahliadli, mohlo by nasledovať vraždenie, rovnako, ako keď ma zahliadli na Roltone. Keďže celá planéta bola posiata poliami, na ktorých niekto pracoval, bolo takmer nemožné vyhnúť sa spozorovaniu. Vrátil som sa teda na Yphet a uvažoval, čo bude ďalej.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 


Posledné fotografie





Štatistiky

Online: 3
Celkom: 55708
Mesiac: 3917
Deň: 103