Choď na obsah Choď na menu
 


Kapitola 13

planet-g2c7058d88_1920.jpg

article preview

Nastal úsvit. Tmavo žlté slnko vykuklo spoza obzoru a belasá hladina oceánu sa zaligotala. Tu, na hlavnom ostrove, prežilo aj niekoľko druhov vtákov, ktoré sa teraz vrhali do mora, aby si zohnali potravu. Tej bolo celkom málo, a tak sa väčšinou vynorili s prázdnym zobákom. Na ostrove bolo mnoho miest, kde si mohli ukradnúť nejaké tie zvyšky a často tak aj spravili. Prevrátené odpadkové koše či roztrhnuté vrecia boli na dennom poriadku. Našich to trochu rozčuľovalo, no Ypheťania boli iní. Vedeli, že bez fauny a flóry by ich planéta neprežila, a tak trochu neporiadku nebrali vážne.

Čas sa pomaly krátil a útok mohol prísť každým dňom. Šiel som teda za Wendy, aby som sa nenápadne opýtal na jej pokrok. Riešila čosi v tábore, a tak som počkal, a potom som sa k nej pridal na malú prechádzku.

„Prešla si si plány?“ Zamierili sme na juh ostrova k yphetskému mestu.

„Samozrejme.“ Pousmiala sa. „Neviem, ako to robíš, ale klobúk dole.“

„Čo myslíš?“ Nechápal som.

„No tie plány. Detailné rozloženie ich pevnosti by som ešte vedela pochopiť, ale odkiaľ vieš to, kto ich bráni, ako sa volá a akú mágiu ovláda? Kde na to chodíš?“ Potľapkala ma po ramene.

„To bola rečnícka otázka, že?“ Wendy prikývla. Nečakala, že by som jej odpovedal. „Tak čo myslíš? Zvládneš to?“

„Pokiaľ sú tieto informácie pravdivé, tak áno. Verím, že to zvládnem s tým, čo tu mám.“ Neisto prikývla.

„Prelietaval som tadiaľ aj včera a zdá sa, že sa počet a rozmiestnenie už nemení.“ Zopakoval som neisté prikývnutie. „A tá druhá vec?“

„To bola poriadna záhada a stále tak trochu je.“ Zobrazila fotku planéty. „Na prvý pohľad som si myslela, že to mračno bude dôvodom tých všetkých vecí, ale nie je.“ Na obrázku sa mračno rozdelilo na niekoľko vrstiev. „Samo o sebe je to len zmes rôznych látok, ktorá jemne žiari do fialova. Mágia prichádza priamo z tej planéty a fialový oblak len zatienil skutočnú povahu energie.“

„Skutočnú povahu?“ Zadíval som sa na obrázok, no nič mi to nepripomínalo.

„Nečakala som, že to zbadáš.“ Usmiala sa a zobrazila Zem. „Toto je pohľad, ktorý vidí každý bežný človek. Teraz ti ukážem, čo sa stane, keď sa sústredím.“ Prehodila obrázok, no nič sa nezmenilo. Pozrel som sa bližšie, pretože Wendy akoby čakala, že niečo uvidím, ale stále nič. „Dobre vidíš, nič tam nie je.“ Usmiala sa udrela ma do ramena. „No keď sa sústredíš vážne, ale vážne veľmi prenikavo,“ objavila sa ďalšia fotka. „Tak uvidíš toto.“ Na planéte sa mihalo niekoľko jemných farebných riek, ktoré prechádzali ako po oceánoch, tak aj po súši.

„Čo je to?“

„To som nazvala prúdmi mágie.“ Zastali sme a Wendy posúvala ďalší a ďalší obrázok Zeme. „Začalo to ako veľmi jemný prúd, no čím viac mágie používame, tým sú prúdy výraznejšie.“

„A ako to súvisí s tou druhou planétou?“ Vlny farebnej energie boli kúzelné, no aj tak mi nesedeli k Ortovej planéte.

„Takto!“ Zobrazila Ortovu planétu a vedľa nej Zem.

„Čo je to?“ Ukázal som na Zem, na ktorej sa vlny energie v jednom bode zmenili, akoby vo vír zložený z mnohých druhov mágie. Tento vír sa už nesmierne podobal na víry a prúdenie na Ortovej planéte.

„To si ty.“ Wendy sa na mňa zvedavo pozrela. „Všimla som si to už skôr, no nevedela som, čo to je. Objavovalo sa to a mizlo na rôznych miestach. Potom som si ale povedala, že za všetkým divným stojíš ty. Keď som si porovnala zábery s miestami, kde si v tom čase bol, dokonale to sedelo.“

„Takže spôsobujem tieto víry?“

„Zrejme za to môže Optikor. Zhromažďuje k sebe mágiu, no chvíľu to trvá, než sa vír vytvorí. Tiež platilo, že keď si opustil Zem, tak vír zmizol behom pár hodín.“ Ukázala mi pár ďalších snímok. „Podľa mňa to je úplné neškodné, pretože portály vo víre fungovali normálne. Podobnosť tu ale je.“

„Takže aký je tvoj záver?“

„Ťažko povedať. Môže to byť Optikor, ktorý je poškodený, a preto pôsobí takéto víry. Možno to je nejaký iný zdroj silnej mágie.“ Váhavo pokrútila rukou.

„Takže to je na planéte v nejakom bode? Vieš ho nájsť?“

„Som si istá, že je to na tej planéte. Je to tam už veľmi dlho a víry sa vytvárajú náhodne, akoby to bolo v jadre planéty.“ Na prilbe sa mi objavil sklamaný výraz. „To bola prvá vec, ktorá mi napadla.“ Pozrel som sa na Wendy, a tá sa usmievala od ucha k uchu. „Potom som si ale všimla ďalšiu vec. Víry sa vo väčšom mieste objavovali na jednej polovici planéty a ich počet rástol, čím viac si sa približoval k týmto súradniciam.“ Na planéte sa rozblikalo miesto.

„To je dosť veľká oblasť.“ Na planéte blikalo miesto veľkosti asi osminy planéty.

„Z fotiek, ktoré som mala, to bližšie nešlo určiť.“ Urazila sa.

„No aj tak ďakujem.“ Usmial som sa, no neobmäkčilo ju to. Stále sa na mňa naštvane dívala. „Ani nevieš, ako si mi pomohla.“

„Ha! Ja som vedela, že to nebola len taká hocijaká planéta!“ Vyhŕklo z nej, a pri tom na mňa ukazovala prstom. „Čo máš za lubom? Čo je to za planéta?“

„Ak by som ti to povedal, musel by som tu nechať jeho, aby ťa strážil.“ Z batohu som vybral robota ARD.

„Strážil?“

„Dohliadol by na to, aby si to nikomu nepovedala a zastavil by ťa, ak áno.“ Na prilbe sa mi objavil zlovestný úškrn. Wendy sa naňho divne zadívala a na chvíľku akoby zaváhala.

„Nie!“ Vyprskla. „Mňa nik špehovať nebude! Nechaj si to!“

„Tak vidíš, mala si šancu.“ Usmial som sa a Wendy akoby to ešte stále zvažovala, no potom definitívne pokrútila hlavou. „A čo tie tvory? Dívala si sa na nich?“

„Samozrejme. Je to len čistá mágia, ktorá nabrala takýto tvar. Viac ti ale neviem povedať. Možno tvoje dlhé pôsobenie na Zemi začne tiež časom vytvárať takéto potvory.“ Uškrnula sa. „Pár z nich sme už predsa videli.“ Pokračovala vážne, no aj tak som videl, že len vtipkuje alebo žeby nie?

„Tak ešte raz vďaka.“ Rozlúčili sme sa a odišiel som.

Teraz som už vedel, že to je niekde na planéte alebo pod povrchom. Skvelé bolo to, že to bolo na opačnom konci, ďaleko od Ortovej pevnosti. Chcel som sa hneď pustiť do práce, no ak by som náhodou uspel a pole okolo jeho planéty by sa zrútilo, mohol by odvolať inváziu. Rozhodol som sa teda počkať. Síce to bol risk, no poznal som niekoho, kto by ma mohol naviesť na správne miesto, aspoň som si to myslel.

Vybral som sa na Ovu a Zem. Šiel som skontrolovať prípravy. Chcel som zostať v utajení, a tak som bol ukrytý za ilúziou. Všetko vyzeralo, že sa hýbe. Joro-Gumo už bola na Zemi a pripravovala obrannú líniu. Ostatní zatiaľ chystali svoje časti a ja som mal z toho všetkého čoraz lepší pocit.

Ayra zatiaľ mlčala, a tak som si vychutnával chvíle s Niou. Vzal som ju do Grónska. Užili sme si prijemný kúpeľ v horúcich termálnych prameňoch a nielen to. Uvoľnenie nám obom padlo vhod aj keď mne asi viac ako jej. Keďže cítila, že som stuhnutý, rozmasírovala ma a túto noc venovala hlavne mne.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 


Posledné fotografie




Štatistiky

Online: 1
Celkom: 88683
Mesiac: 1693
Deň: 46