Choď na obsah Choď na menu
 


Kapitola 26

planet-g2c7058d88_1920.jpg

article preview

Otvoril som portál nad Pekingom. Zatiaľ čo v Prízračnom meste slnko ešte len vychádzalo, tu už boli tri hodiny poobede. Prelietaval som ponad mestom, než som zazrel Joro-Gumo. Dozerala na prípravu kontajnerov. Okrem toho sa na neďalekom jazere chystala akási loď. Predpokladal som, že kontajneri budú naložené na loď hneď po jej dokončení a ja ju prenesiem vesmírom až na jedno z mnohých morí na novej planéte. Stále tu ale bola otázka, čo s agresívnymi jirklopmi. Bez nich by bolo nutné presunúť tak jeden a pol až dva milióny Mirnilčanov. Pri priemere dvesto osôb v kontajneri, by sme potrebovali desaťtisíc kontajnerov. Bežná loď ich unesie aj dvakrát toľko, no táto provizórna loď by zvládla tak tri alebo štyritisíc. Nie že by nedokázali na jazere postaviť väčšiu loď, no aj ja by som mal problém previesť väčšiu loď otvoreným vesmírom. Bolo to však dobré riešenie. Stačili dve alebo tri cesty a bolo po probléme. Ak by som chcel kontajnery previezť bez lode, zvládol by som ich udržať len niekoľko desiatok. Potreboval by som stovky ciest sem a tam.

„Ako to vyzerá?“ Pristal som vedľa Joro-Gumo. Tá zodvihla dosku s papiermi a prezerala si čísla.

„Zajtra ráno by si mohol začať s presunom. Kontajnerov bude dosť, loď je takmer hotová a ich nové mesto tiež. Najskôr presunieš naše jednotky a učiteľov. Potom pôjdu skupiny Mirnilčanov.“ Prezerala si rozpis.

„Nejaké novinky o tých osmičkách?“ Použil som skrátene označenie agresívnych jirklopov.

„Bez zmeny. Skúšajú na nich rôzne metódy, no nezdá sa, že by niečo zaberalo. Vzali aj iného jirklopa, ktorý sa naučil rozprávať, aby mu ukázali, že je v bezpečí, no nič. Neustále sa snaží dostať z reťazí.“ Povzdychla si. „Na chvíľku sa tam zastavila aj Valkýra, ktorá prerušila prácu s Nuxianmi. Citujem, čo povedala, keď sa mu dostala do mysle: Niečo také zvrátené som nikdy nevidela.“

„To mi stačí.“ Pozrel som sa na stovky kontajnerov. „Nech Mirnilčania oddelia osmičky od sedmičiek. Nebudeme s nimi strácať čas.“ Joro-Gumo sa ku mne priblížila a zašepkala.

„To ich chceš zabiť?“

„Máš s tým problém?“

„Zabiť ich v boji je jedna vec, ale toto?“ Očividne jej to nebolo pochuti.

„Na Ove sme tiež vyvraždili tie vraždiace potvory. Aký je v tom rozdiel? To, že vyzerajú ako mysliace bytosti, neznamená že nimi sú. Aj atómovú bombu môžeš zapiecť do chleba, no zostane naďalej bombou.“ Joro-Gumo sa na mňa divne zadívala. Zrejme ju moja metafora veľmi nepresvedčila.

„Aj tak je to nehumánne.“ Pozrela sa na Mirnilčanov v tábore.

„Tak čo navrhuješ? Prepustiť ich a nechať, aby sa pozabíjali? Alebo aby pozabíjali nás?“

„To nie, ale nejaký spôsob musí existovať.“ Zamyslela sa. Čakal som a čakal, no Joro-Gumo stále premýšľala.

„Máš čas do zajtra. Ak niečo vymyslíš, rád si to vypočujem. Ak nie, pošlem ich portálom do slnka.“

„Tak dobre, no ty už čas nemáš! Choď do Moskvy, parlament je už nedočkavý a musíš sa obhájiť.“ Uškrnul som sa.

„V tom sa mýliš. Teraz sa už nemusím obhájiť pred ničím.“ Vzlietol som do portálu, ktorý ústil v Moskve.  Parlament sídlil dočasne v Kremli. Keď som dorazil, stráž ma zaviedla do zasadačky. Netrvalo dlho a celá miestnosť sa zaplnila politikmi vrátane rady starších. Chýbala tam ale Bi, ktorá väčšinu času trávila na Ove a všetci špecialisti. Joro-Gumo dozerala na Mirnilčanov, Ironhand bol na Roltone a Valkýra na Nuxise. Zostal som tu teda sám napospas smiešnym politikom. V tvárach mnohých z nich bolo vidieť, že sa na túto chvíľu tešili. Netrvalo dlho a táto fraška začala. Postavil som sa k pultu uprostred a čakal som, čo sa bude diať. Ako prvý predstúpil minister zahraničných vecí. Nejako sa istotne volal, no jeho podlhovastá tvár a plešatá hlava mi ako poznávací znak stačila.

„Prízrak, keďže ste členom rady starších, vzťahuje sa na vás diplomatická imunita. Toto zasadanie ale rozhodne o jej ponechaní alebo zrušení!“ Povedal prísnym tónom, no úškrn na prilbe sa mi nezmenil. „Ste obvinený z vyhrážania sa prezidentovi Nových spojených štátov amerických. Okrem toho ste sa vyhrážali smrťou aj nášmu premiérovi.“ Ukázal na blonďavého chlapíka, ktorý asi ako jeden z mála v tejto miestnosti mal v tvári strach a nie radosť. „Okrem toho existujú dôkazy, ktoré hovoria o tom, že ste vedeli o útoku týždne, možno aj mesiace pred tým, ako nastal. Napriek tomu ste nikoho nevarovali, a v tom dôsledku zomreli desiatky a stovky civilistov, ktorí sa nestihli evakuovať.“ Na tvári sa mu objavil úškľabok. „Chcete sa k tomu nejako vyjadriť?“ Kamery reportérov sa obrátili na mňa.

„Poznám ľudí. Viem, že odvážni ľudia bojujú za svoje rodiny a za to, čomu veria. Tým by som zveril svoj život aj hocijaké tajomstvo, pretože viem, že by ma nesklamali. Politici sú ale zbabelci. Schovávajú sa za imunitu a namiesto toho, aby riešili vážne problémy, hľadajú vinníkov, na ktorých by mohli upriamiť pozornosť médií. Takto sa sami vyhnú odhaleniu ich pochybení a prehreškov. Takýmto zbabelcom by som nikdy nezveril tajomstvo výmenou za sľub mlčanlivosti. Preto náš premiér a aj ten americký šašo dostali toto.“ Odnikiaľ sa v ruke objavil malý robot. „Tento robot ich strážil a v prípade, že by vyzradili plán skôr, ako mali, zastavil by ich.“ Na tvárach politikov sa objavili úsmevy. Mysleli si, že ma majú presne tam, kde chceli. „Mirnilčania tu mali špehov mesiac pred útokom. Bola len náhoda, že som jedného zazrel na ulici. Vedel som tak, že sa chystá útok. V momente, keď boli špehovia preč, vydal som pokyn k evakuácii a Mirnilčania tak padli do pasce. Priznávam bol to risk. Ak by som bol jeden z vás,“ ukázal som na politikov pred sebou, „tak by som varoval všetkých a Mirnilčania by nezaútočili. Zožal by som ovácie za to, že som zachránil Zem pred útokom, a teraz by som tu nestál. Ja som ale urobil to, na čo žiaden z vás nemá a nikdy mať nebude. Rozhodol som sa konať. Takto síce umrelo niekoľko stoviek civilistov, no zachránili sa tisíce a milióny ďalších, ktorí by teraz umierali na Yphete a časom aj na ďalších planétach.“ Nadýchol som sa. „Vojna tak skončila v jednom dni a netrvala ďalšie roky. Ak by aspoň pár z vás malo odvahu a konalo by bez ohľadu na svoju reputáciu, už dávno by bolo ľudstvo to najlepšie, čo vo vesmíre existuje.“ Odstúpil som od pultu. Politici boli v šoku, no odrazu sa ozval potlesk. Neboli to však politici, kto tlieskal. Za mnou na balkóne sedeli novinári, ale aj akési deti, ktoré prišli do parlamentu na výlet. Tí všetci a aj kameramani predo mnou začali tlieskať.

„Ticho v parlamente!“ Ploská hlava začala trieskať po stole. Keď sa to ako tak upokojilo, pokračoval. „Uvedomujete si, čo pre vás môže znamenať, ak vás zbavíme imunity? Pokiaľ sa dokážu vaše zločiny, budete vylúčený z rady starších a prestanete mať vplyv na to, čo sa bude na Zemi diať.“ Vedel som, že narážal na légiu. Už pár mesiacov majú problém s tým že exitovala škola, kde je v trezore ukrytých desaťtisíc virtenov.

„Nebude to znamenať nič.“ Uškrnul som sa. „Ja vás nepotrebujem a Prízračna légia tiež nie.“ Zodvihol som ruku a pult predo mnou sa začal rozpadať. „Peniaze?“ Drevo z pultu sa začalo meniť na bankovky. „Tie si viem vyrobiť.“ Usmieval som sa od ucha k uchu. „Zbrane?“ Za bankovkami sa objavili meče a s rachotom dopadali na zem. „S tými tiež nemám problém.“ Pult sa úplne stratil. „To, na čom mi naozaj záleží, nie je bohatstvo či moc. Je to to, aby ľudia aj ostatné národy žili v miery a navzájom sa ťahali vpred!“ Nechal som bankovky a zbrane na Zemi a odišiel som z parlamentu. Ploská hlava za mnou kričaal: „Ešte sme neskončili!“ No ja som už skončil.

Vychádzal som z Kremľa a premýšľal som. Až doteraz som sa zdráhal dať virten niekomu z Galbotov, Ov či Roltoncov. Nebolo to preto, že by som im neveril, ale preto, ako by reagovala vláda. Pred vojnou a počas nej som ich tak trochu potreboval, aby schválili armádu a útok na Yphet. Teraz už boli veci inak. Hneď, ako som vyšiel z Kremľa, zamieril som do légie. Cestou som dýchal čerstvý vzduch a aj ten mi zrejme pomohol pri uvažovaní. Obával som sa, čo by sa stalo s virtenmi, keby sa šírili rýchlejšie medzi ľuďmi. Vedel som o prípadoch, keď na špecialistu nastražili pascu. Zabili ho a vzali mu virten. Tomu som chcel zabrániť. Keď som tak letel, spomenul som si na Irosové slová. „Virteny majú poistky.“ Poistky slúžili k tomu, aby sa podmanená bytosť nemohla vylepšovať. Keďže som mal základný kód k virtenom, mal som aj prístup k jeho úpravám.

Ponoril som sa do podvedomia a pustil som sa do toho. Ten, kto vymyslel tento program, bol génius. Ovládanie bolo jednoduché, no bez základného kódu sa doň dostať nedalo. Našiel som rubriku s poistkami. Okrem tej, ktorá bránila mirnilských podmanencom využiť potenciál virtenu, tam boli aj iné. Boli to poistky, ktoré regulovali tok energie, aby spojenie nebolo prisilné alebo poistka, ktorá vymazala všetko po pripojení na nového držiteľa. Takto som jednoduchým napísaním pridal vlastnú poistku. Poistku, ktorá by pri každom mnou vytvorenom virtenom, vytvárala puto medzi virtenom a nositeľom na celý život. V prípade, že by si ho nositeľ chcel odpojiť, mohol by to urobiť, a ak by si ho znovu nasadil, tak by sa nič nestalo. Pokračoval by tam, kde skončil. Ak by si ho ale nasadil niekto iný, virten by vyhorel a stal sa nepoužiteľným. Takto zaistené virteny by nelákali nikoho, kto by sa ich chcel zmocniť násilím. Nemohol som síce poistku vložiť do tých virtenov, ktoré už mali ľudia na rukách, no s tým sa nedalo nič robiť.

Doletel som do légie a vybral som sa k trezoru. Cestou som zazrel Tjašu. Radšej som sa ukryl, aby ma nevidela. Keď sa totiž dozvedela, že som vzal Aniku na Ortovu planétu a potom som ju nechal pár dní na Ove, pretože som na ňu zabudol, dosť sa naštvala. Anika z toho vyšla len s malým pokarhaním, no ak by uvidela Tjaša mňa, bolo by to horšie. Istotne by som sa nevyhol dlhej kázni o zodpovednosti a príčetnosti.

Opatrne som teda prekľučkoval légiou až k trezoru. Ten bol dobre zaistený a potreboval okrem kódov, odtlačkov prstov a skeneru virtenu ešte aj druhotné heslo. To sa zadávalo, až keď niekto stúpil na tretí rad kachličiek na zemi. Heslo sa muselo zadať bez vyzvania, inak sa virteny uzamkli a spustil sa poplach. Hneď, ako som ho vyslovil, mohol som pokračovať. Všetkých desaťtisíc virtenov bolo na mieste. Prepojil som sa s nimi a jeden po druhom som vymazal a znovu nahral upravený program s novou poistkou.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 


Posledné fotografie




Štatistiky

Online: 6
Celkom: 129756
Mesiac: 3871
Deň: 158