Prešla už hodina, no na správu nik nereagoval. Nik by bolo asi prehnané. Reagovalo na ňu hneď niekoľko tvorov, no ani jeden z nich nebol ten správny. Niekoľko politikov, ktorí sa sem prišli ukryť, ma chcelo navštíviť. Nedostali sa cez stráže pod vežou. Nebol som povinný im nič vysvetľovať a stráže počúvali mňa a nie tých zbabelcov. Ušli zo svojich miest a ponechali ich napospas. Takí boli politici aj keď sa našlo pár svetlých výnimiek. Zrátať sa ich ale dalo na prstoch jednej ruky. Stráže nemohli zastaviť každého. Netrvalo dlho a správa sa dostala aj ku Karmin. Ani som sa nenazdal a už stála za mnou.

            „Je mi to ľúto.“ Povedala smutným hlasom.

            „Jej smrť nebude zbytočná.“ Odvetil som chladne. „Ani jeden z tých podliakov neunikne.“ Telo mi obklopila čierno-červená aura.

            „Hlavne pokoj!“ Položila mi ruku na rameno. „Musíš šetriť mágiu.“

            „Optikor je takmer pred preťažením. V momente, keď dorazia, preťažím ho.“ Plamene okolo mňa naďalej horeli. „Ja budem pripravený a čo vy?“ Pozrel som sa na Wendy.

            „O nás sa neboj. Všetko je na svojom miesta a armády sa už začali presúvať.“ Postavila sa vedľa mňa. V diaľke sa už črtali vojaci a stroje, ktoré prichádzali portálmi. „Mieri sem všetko, čo dokáže bojovať.“

            „No aj tak to nemusí stačiť.“ Pozrel som sa na Wendy, a tá prikývla. „Urobíš mi malú láskavosť?“

            „Samozrejme.“ Usmiala sa.

            „Choď na Yphet. Odtiaľ odošli správu na tieto súradnice.“ Preposlal som jej súradnice do virtenu. „Správa znie: Je čas.“

            „Ale,“ zadívala sa na súradnice. „To je predsa Galbot.“ Pozrela sa na mňa. „Ten už predsa neexistuje.“

            „Proste to urob a pošli aj súradnice pre portály. Počkaj na posily a priveď ich sem.“ Pousmial som sa.

            „Ach,“ povzdychla si. „Mám z toho zlý pocit.“

            „Ten budeš riešiť, až sa tento boj skončí.“ Na prilbe nezostala ani stopa po desivom úškrne. Namiesto neho zostala len biela priamka a dve svetielkujúce oči. „Hlavne nikoho nezabi aj keď na to zrejme budeš mať chuť.“

            „To ti nezaručujem!“ Preletela zábradlie a vybrala sa k portálom a na Yphet.

            Pár minút som sa len tak díval na mesto. Nia bola mŕtva, Ayra stratená a mňa tu už akosi nič nedržalo. Pousmial som sa ale nad tým, že sa s Niou už onedlho stretnem. Predtým som chcel povedať svetu pravdu. Ponoril som sa do podvedomia a pokračoval som v práci.