Tento režim bol veľmi podobný počítačovým hrám. Bola tu fáza, teraz nastavená na desať minút, počas ktorých mohla robiť všetko okamžite. Nemusela čakať, kým sa armáda presunie tam, kam chcela. Stačilo pomyslieť a jednotky sa teleportovali na miesto. To isté platilo o všetkom. Pasce, budovy, hradby a vojaci sa tak umiestňovali okamžite. Počas tohto obdobia sa útočník pripravoval. Čítal hlásenie rozviedky, plánoval cestu a vyberal si artefakt, na ktorý sa zameriaval.

Simulácia bola o dosť reálnejšia ako počítačová hra. Jednotky pociťovali únavu a hlad. Taktiež sa tu menil deň a noc. Útočník mohol vyčkávať aj dni, kým zaútočil, no pochyboval som, že by niekto z nich chcel tak dlho čakať. Každopádne najväčším problémom bola Anika. Keďže v čase počítačov a hier mala len niečo okolo šiestich rokov, žiadnu hru nikdy nehrala. Musel som jej dať akýsi rýchlokurz. Trvalo pár minút, než si ako tak osvojila základy. Tímy na druhej strane už boli nedočkavé, a tak som spustil desaťminútový odpočet.

Velenie mala Anika. Odstúpil som od stola a z miernej vzdialenosti som sledoval, čo bude robiť. Mala vcelku šťastie. Automaticky systém jej pridelil takmer štyri a pol tisíc vojakov a štyroch špecialistov. Boli na podobnej úrovni ako úderné tímy.

Myslel som, že rozdelí všetkých rovnomerne, no nestalo sa tak. Okolo artefaktov ponechala po stovke vojakov. Niekoľko ďalších stoviek použila ako zálohy. Zvyšok umiestnila pred hradby.

„Si si istá?“ bol som zvedavý, čo sa dialo v jej hlave. Priestor Áresovho a Garmovho tímu rovnomerne zatarasila pascami a hliadkami. Proti Artemis vyrazila s väčšou armádou a na jej trase postavila niekoľko línií. V lesoch boli tieto línie plné pascí a na ceste stála hliadka.

„Prečo?“ zneistela.

„Len pokojne. Pracuj ďalej, len som zvedavý, ako premýšľaš, a preto sa pýtam.“

„Aha,“ usmiala sa. „Uvažovala som,“ ukázala na Garmov a Áresov tím, „tí dvaja pôjdu opatrne. Garm postupuje vždy opatrne a Áres nie je hlupák aj keď sa to občas zdá. Bude postupovať opatrne, pretože si myslí, že stojí proti vám. Problém bude jedine Artemis. Chce dokázať, že jej tím je najlepší. Čo je lepšia šanca ako to, že porazí priamo vás?“ Uškrnula sa.

„Zaujímavé,“ prikývol som aj keď som mal pochybnosti. Jej taktika bola dobrá, no nevzala do úvahy správy rozviedky. Pokojne sa v nich mohlo objaviť, kto skutočne velí mestu. Okrem toho, tu bola aj armáda, ktorú poslala oproti Artemis. Prišla mi slabá. Päťsto vojakov a dvaja špecialisti sú dobrá sila. Územie, ktoré mali pokryť, bolo veľké a vďaka Amélii sa mohol celý tím áčiek ukryť a prešmyknúť za armádu.

Desať minút ubehlo ako voda. Anika nestihla všetko, čo chcela, no časť z toho mohla robiť aj teraz. Presúvanie armád a budovanie pascí mohlo pokračovať, ale už v reálnom čase. Sadol som si do jedného z kresiel. Pri každom zo stĺpov, ktoré podopierali strechu presklenej veliteľskej miestnosti, bolo jedno kreslo. Z diaľky som sledoval, čo sa bude diať.

Anika pravidelne volala hliadkam, aby zisťovala, či sa niečo nestalo. Ak bolo prepadnutie hliadky dosť rýchle, mohli ich zabiť bez toho, aby stihli poslať signál. Takto by sa hliadka naďalej zobrazovala na mape aj keby sa tam už nenachádzala. Mapa totiž zobrazovala údaje o jednotkách a ich pohybe len obmedzene. Podľa poslednej polohy, smeru a rýchlosti vypočítavala, kde sa asi jednotky pohli. Potom keď sa ozvali, ich poloha sa aktualizovala.

Po hodine sa Anike prestala hlásiť hliadka na Áresovej ceste. Keď si to Anika overila, zistila že hliadka je preč. V tom momente začala trochu panikáriť. Hliadka bola len kilometer od mesta. Ihneď začala organizovať častejšie hliadky okolo hradieb. Zblízka si to zrejme nevšimla, no z diaľky som videl niekoľko jasných medzier, ktoré vznikli presmerovaním hliadok. Najviac ju frustrovalo to, že Artemis sa nikde neukázala. Prvá barikáda bola len dva kilometre od jej počiatočného bodu. Ak by aj vyrazila neskôr, už by tam mala byť.

Netrvalo dlho a prvý tím sa dostal k artefaktu. Podľa polohy to musela byť Artemis. Nejako musela obísť armádu a dostala sa až do mesta. Anika sa snažila presunúť čo najviac vojakov k artefaktu, no ozval sa varovný signál z Áresovej časti. Ďalší z artefaktov bol pod útokom. Netrvalo dlho a aj Garm sa dostal k artefaktom. Anika v panike stiahla armádu z Artemisinej časti a rozprestrela ju do línie tak, aby sa Artemis nemohla dostať späť. Zvyšok vojakov sa ponáhľal k ostatným artefaktom. Tu sa boj v podstate skončil. Ešte pár minút som sledoval ako Anika panikárila. Keď jej línia, ktorá mala zastaviť Artemis, nič nehlásila, presunula ju inam. Brala to tak, že Artemis sa už dostala z mesta.

Trvalo ešte asi hodinu, kým sa rozblikal kruh s Artemis. Znamenalo to, že dostala artefakt do cieľa. Zvyšné tímy nasledovali o pár minút za ňou. Lux a Cassie odviedli pozornosť armády a Garm s Osirisom sa tak dostali do cieľa. Áres s tímom sa doslova prebil vojakmi a razil si cestu skrz pár hliadok, ktoré zostali na ceste. Anika za nimi vyslala jazdu, no mali problém dohoniť ich. Grog a Karo spojili mágiu vody a chladu a vytvorili z chodníčka, ktorý viedol lesom, klzisko. Kone tak museli ísť skrz les, kde boli pomalé a kde ich čakali vlastné pasce.

Keď bolo po všetkom, šli sme za každým z tímov. Okrem Artemis sa každý pochválil, ako ma zdolal. Preháňali a zveličovali, ako obišli hliadky a vyradili pasce v lesoch. Artemis mlčala. Mal som teda dojem, že vedela, kto viedol obranu a zrejme tušila, že ďalšiu obranu budem viesť ja. Všetkým som povedal, že ju tentokrát bude viesť Anika. Áres začal s posmeškami, vraj preňho Anika nepredstavovala súpera, keď porazil mňa. Garm bol zdržanlivejší a poprial Anike veľa šťastia. Artemis len prikývla.

Vrátili sme sa do veliacej miestnosti. Anika vyzerala sklamane aj keď odviedla dobrú prácu na začiatočníčku. Na pochvaly nebol čas. Ihneď som sa dal do práce. Odštartoval som desať minút a začal som rozmiestňovať jednotky. Všimol som si ako Anike behali oči sem a tam. Nestíhala sledovať to, čo sa dialo a už vôbec nie pýtať sa. Párkrát sa o to pokúsila, no otázku nahradila iná a potom ďalšia. To všetko skôr, ako dokázali otázky opustiť jej ústa.

„A je to tu,“ pousmial som sa, keď sa na odpočte objavila nula, „ideme na to.“

„Nie je to tak trochu podvod?“ zmätene hľadela na mapu. Počet vojakov a pascí bol takmer totožný s jej, no počet artefaktov nie.

„Žiaden podvod,“ usmial som sa, „vieš, kto proti tebe stojí, vieš odkiaľ príde a vieš, o čo mu ide. Aj keby sme nepoznali ich osobnosti, je to dosť informácií na úspešnú obranu.“

„Lenže vojaci presúvajú artefakty preč. Keď už ste ich chceli ukryť, prečo ste to neurobili počas prípravnej fázy?“ začudovala sa, keď aj z okna veliteľskej miestnosti videla, ako vojaci vynášajú žiarivé artefakty.

„Hlásenie rozviedky sa v momente skončenia odpočtu môže ešte zmeniť a doplniť o aktuálne informácie. Ak by sa dostala správa o premiestnení k Artemis alebo Garmovi, tak by to bolo náročnejšie,“ medzitým, ako som Anike vysvetľoval moje pohnútky, všetky až na jeden artefakt zmenili svoje miesto. Vojaci ich preniesli do lesa na opačnej strane mesta. Každý tam mohol ísť, no pochyboval som, že by ich tam niekto hľadal. V rovnakom čase som zahájil aj druhú časť plánu. K Áresovi sa blížila takmer celá moja armáda. Netrvalo dlho a Áres padol do pasce.

„Čože? Prečo by šiel tadiaľ?“ čudovala sa Anika, keď videla Áresov tím kráčajúci poľnou cestičkou.

„Na začiatku jeho lesa boli husto rozmiestnené pasce. Hliadku som postavil tak, aby ju zbadali takmer okamžite. Keď videli, že cesta skrz les je bez pasci, rozhodli sa pre ľahšiu cestu. Okrem toho, Áres si myslí, že stojí proti tebe,“ uškrnul som sa. Vojaci porazili Áresov tím. Tí štyria ale zabili stotridsaťosem vojakov a jedného špecialistu. Na to, že stáli proti trom tisíckam, to bol výborný výkon.

„Čo to robíte teraz?“ Anika so zdesením sledovala, ako armáda pokračuje v ceste. „Nemali by ste ich stiahnuť na ochranu mesta? Veď Áres bol porazený.“

„Ešte vydrž,“ sledoval som lesy Artemis a Garma. Oba boli husto posiate pascami a jediná voľná cesta smerovala skrz les po ceste. Rovnako, ako u Áresa aj im som poslal hliadku, pri ktorej mohli vidieť, že cesta je prázdna. Nečakal som, že by naleteli alebo by aspoň neboli takí neopatrní. V lesoch a popri ceste bolo mnoho vojakov zakamuflovaných najlepšie, ako to šlo. Nemali útočiť ani nijako zasahovať. Mali len pozorovať a hlásiť každý pohyb. Pravidelne som ich kontroloval.

„Tam!“ Anika ukázala na Garmovu stranu.

„Vidím,“ uškrnul som sa. Garm si razil cestu lesom, a pritom opatrne odstraňoval pasce. Zbadal ich jeden zo zvedov a po chvíli aj ďalší. Garm sa zrejme nechystal zmeniť stranu lesa ani risknúť lesnú cestičku. „Takže problém je zas ona!“ pozrel som sa na Artemidinu stranu. Vďaka Amélii bolo ťažké odhaliť ich postup.

„Čo? Ehm? Nechápem!“ pokrútila hlavou a zvraštila čelo. „To necháte zvyšok mesta bez ochrany?“ koktala, keď videla, ako sa zvyšky vojakov presúvali k Artemitidej strane. Vytvorili dve línie, ktoré sa napájali na hranice jednotlivých úsekov. Artemis tak musela prejsť do mesta jednou cestou alebo by riskovala odhalenie a útok. „To ju predsa nemôže zastaviť,“ videla tých pár desiatok vojakov, ktoré zostali v meste, ako sa snažili vytvoriť pevnú líniu. „Prejde nimi ako nôž maslom.“

„Len vydrž,“ utišoval som ju. Dokončil som presun vojakov a k artefaktu som umiestnil maximum, čo som mohol podľa pravidiel. Jediný artefakt, ktorý zostal, bol presne uprostred medzi Garmovou a Artemidinou cestou. Najbližšie mal k nemu Áres, no ten bol z hry.

Ešte trvalo takmer hodinu, než sa začalo niečo diať. Artemis zaútočila na líniu. Ihneď som tam poslal vojakov z druhej strany, aby pomohli napadnutým. Artemis vedela, že bola v pasci. Musela sa teda rozhodnúť. Nechala za sebou Arawel, silnú bojovníčku, ktorá sa oháňala obojručným mečom a držala vojakov od ostatných. Bolo jasné, že odtiaľ nevyviazne, no poskytla im dostatok času. Z veže som sledoval, ako ona a zvyšok tímu uteká mestom. Prešli skrz prvú budovu, v ktorej mal byť artefakt. Keď ho nenašli, zamierili doprostred. Svetlo artefaktu jemne prenikalo skrz okná. Artemis musela tušiť, že je to pasca, no čas, ktorý jej Arawel získala, bol už takmer preč.

Vbehli dnu, kde ich čakali ďalší vojaci. Použili všetko, čo sa naučili a vojakov už-už premohli, keď v tom dorazil Garmov tím. Špión, ktorý bol v budove a nemal za žiadnu cenu zasahovať, sa mi ohlásil.

„Garmov tím dorazil. Artemis stratila Anaris a zostala jej už len Amélia.“ Zo štyroch Áčiek zostali dve. „Hádajú sa,“ skonštatoval špión, „nenašli artefakt v žiadnej inej budove.“ Opäť sucho skonštatoval, čo začul. „Bojujú medzi sebou.“ Anika v tom vyvalila oči. Garm sa chytil príležitosti a zaútočil. „Artemis a Amélia padli. Garm stratil Lux a Cassie je zranená,“ nastalo ticho. „Vyšli z budovy. Presúvam sa,“ chvíľku bolo počuť kroky, „sťahujú sa späť k svojmu úseku aj s artefaktom.“

„A je to,“ usmieval som sa od ucha k uchu.

„Ale veď majú artefakt a v meste nie je nik, kto by ich mohol chytiť,“ ukazovala na prázdne posty a kde tu sa objavilo pár vojakov.

„No a?“ mykol som plecami. „Veď oni nejdú do mesta,“ ukázal som na ich začiatočný bod. Niekoľkotisícová armáda tam už stála pripravená.

„Vy ste to vedel? Ako?“ začudovala sa Anika. Odkedy armáda porazila Áresa, postupovala k jeho začiatočnému bodu. Tam sa armáda rozdelila. Polovica šla ku Garmovi a druhá zostala čakať. Nebol som si istý, či by som zastavil Artemis a či by Garm využil šancu. Teraz ale aj druhá polovica smerovala ku Garmovi.

„Garm je opatrný. Vyčistil si cestu lesom a po tej istej ceste sa aj vráti. Nevie o tom, že sme ho sledovali,“ ukázal som na cestičku, ktorú si Garm vytvoril v lese. „Bola tu šanca, že Artemis nezastavím alebo sa nestretne s Garmom pri artefakte, a preto som nechal polovicu armády čakať. Teraz ale Garm kráča do istej záhuby.“

„Ale veď máte pokrytú len časť lesa.“ V tom zablikal špión na začiatku lesa pri meste. „Aha, naozaj ide tou istou stranou. To potom padne do vlastnej pasce,“ rozžiarili sa jej oči. „Bude obkľúčený, okolo budú desiatky pascí. Jediná cesta von vedie skrz úzku cestičku, ktorú strážia stovky vojakov.“

„Tak sa posaď a sleduj koniec,“ usmial som sa. Anika si sadla a ja som ešte párkrát skontroloval, či naozaj postupuje rovnakou cestou. Špióni hlásili, že všetci traja postupujú spolu. Netrvalo dlho a dorazili takmer na hranicu lesa. Tam ich už čakala armáda. Obkľúčila ich a Garm sa vzdal. To ma veľmi sklamalo.