Svetlofialový deň sa striedal s umelo vytvorenou nocou. Vojakom to pomáhalo a tímy si mohli trénovať mágiu. Všetci boli tak trochu spokojnejší, teda okrem vojakov, ktorí hliadkovali v meste. Puch mŕtvol, ktorý tu sídlil, bol cítiť po celom meste a jeho okolí. Do svätyne vojaci stále nechodili a radšej len cez otvorené dvere občas skontrolovali, či je všetko v poriadku.

Ja som deň čo deň odchádzal na Galbot. Obnovil som pole a overil si, že Many je v poriadku a že na Tarial nenašiel nič. Potom som sem-tam preletel na Efesos, no nič zvláštne sa tam nedialo. Tak to šlo niekoľko dni. Trénovali sme, oblietal som Galbot a Efesos a potom nasledovalo len také poflakovanie na Ortovej planéte. Občas som zazrel Aniku, ako nenápadne sleduje Améliu. Stále sa snažila nájsť dôkaz o tom, že nie je tá, za ktorú sa vydávala.

Aby to nevyzeralo, že sa úplne flákam, začal som pracovať na drobnostiach, ktoré by mohli vylepšiť život na tejto planéte. Taktiež som šiel občas hľadať planétu pre špecialistov, no zatiaľ neúspešne. Najhoršie to bolo vtedy, keď som mal ísť spať. Nočné mory sa na tomto mieste zhoršovali a ich výskyt sa stupňoval. Vždy, keď som sa zobudil, mal som v sebe pachuť smrti. Nielen mojej, ale všetkých, ktorých som poznal aj tých, čo som nepoznal. Spánku som sa teda snažil vyhýbať, ako to len šlo. Ale každý občas musel spať.

Po pár dňoch za mnou prišla Anika. Dal som jej v podstate dve domáce úlohy, ak som nerátal sledovanie Amélie. Prvú úlohu už mala pripravenú, a tak som zvolal aj ostatných. Prepojili sme sa a vstúpili sme tentokrát do môjho vesmíru, pričom formát planéty, ktorý pripravila, som skopíroval. Pomocou Normandy sme preleteli nad vymyslenou planétou. Nie že by som nechcel použiť inú zo svojich lodí, no táto misia potrebovala únikové moduly, a tie nemala každá loď. Keď sme dorazili na miesto, otvoril som portál Anike na súradnice, ktoré chcela. Ostatní sa začali chystať. Na planétu šli postupne a ako prvý sa pretlačil Áres s jeho tímom. Bol zvedavý, čo si na nich pripravila.

Ostatní šli do oddelených kajút, aby nevideli, čo sa na planéte malo diať. Každému z Áresovho tímu som podal obálku s inštrukciami a potom sa každý osobitne vystrelil v module. V obálke stálo:

Vitajte na planéte Pudlík 1, ako túto planétu pomenovala Anika. Na úvod by som vám chcel povedať, že scenár obsahuje klasické náhodne vygenerované prostredie. Je neutrálne a útočí na všetkých, ako sa mu zachce. Zároveň je to tu ako v realite, čiže si dávajte pozor na únavu, smäd a hlad.

Teraz k samotnému scenáru. Anika je niekde na území, ktoré vidíte na mape. Cieľom je prežiť a dostať sa z planéty. Anika ma vesmírnu loď, ktorá nie je funkčná. Súčiastky, ktoré loď potrebuje, sú náhodne vygenerované a dajú sa získať z únikových modulov. Zároveň platí, že každý modul musí obsahovať aspoň jednu z potrebných súčiastok. S loďou musí uniknúť Anika alebo všetci, ktorí z vášho tímu prežili. Ak by tím unikol nekompletný a nechal niekoho živého na planéte, prehráva.

Na poctivosť hry dohliadam z mostíku Normandy. No varujem vás! Anika stroskotala na planéte už pred mesiacom. Mala dosť času spoznať terén a pripraviť sa na príchod niekoho ako ste vy. Aby to nestačilo, atmosféra planéty je nabitá elektrinou. Každé kovové zariadenie a hlavne pokusy o vysielanie signálu či snahy spojiť sa so zvyškom tímu, zväčšujú šance na prilákanie bleskov. Veľa šťastia.

Z Normandy som sledoval, ako sa jednotlivé únikové moduly zabárajú do povrchu planéty. Dopadli náhodne od seba. Anika mala výhodu v tom, že videla kam dopadli, ako aj v tom, že poznala polohu jej lode a súčiastky, ktoré potrebovala na jej opravu. Áresov tím mal zas výhodu v skúsenostiach, počte, sile a ich schopnosti pracovať ako jednotlivci. Artemidin a Garmov tím boli založené na jasnom velení a počúvaní rozkazov. Áresov mal svoju hlavu, a tak to mohlo byť ešte zaujímavejšie.

 Áres sa rozhodol pre akési dymové signály. Jeho modul dopadol neďaleko malého lesíka. Inak celú zónu tvorili lesíky a lúky s vysokou trávou plné nebezpečných dravcov. Pomocou signálov, ktoré zrejme poznal každý v jeho tíme, začali jednať. Dym stúpal vysoko a Áres menil jeho farbu mágiou. Farby, ktoré používal sa zhodovali s aurami jeho tímu. To, ako ich používal, už nie. Ružová, ktorá patrila Canne, bola zrejme určená pre Groga. Farby mali teda zmiasť Aniku, ktorá poznala ich aury. Dosť som pochyboval, že by Anika vedela, čo dané signály znamenali.

Celá simulácia trvala takmer šesť hodín. Aby Anika a ostatné tímy, ktoré čakali, až prídu na rad, neboli v nevýhode, pre nich neplatilo reálne prostredie. Garmov a Artemidin tím nepociťovali únavu, smäd a hlad, kým neprišli na rad. Anika nepociťovala len únavu.

Áresovmu tímu sa nepodarilo uspieť, čo ma veľmi prekvapilo. Anika sa zamerala na dymové signály. Správne vyhodnotila, že Áres je pri module sám, zatiaľ čo zvyšok jeho tímu prečesával oblasť. Tušila, že keď nájdu loď, vrátia sa k Áresovi a získať tak potrebný diel z jeho modulu by bolo veľmi ťažké. Šla tam teda, keď bol sám. Lesík Aniku ukryl. Tá sa v tichosti dostala do jeho modulu a vzala súčiastky. Potom obehla nechránené moduly ostatných z jeho tímu. Vzala všetky súčiastky skôr, ako sa ostatní vrátili k Áresovi aj so správami o pozícii lode a chýbajúcimi súčiastkami. Takmer neuspela. Pri ceste k lodi ju prekvapil väčší počet čohosi, čo pripomínalo levy krížené s netopiermi a škorpiónmi. Lietali, bodali a hrýzli, no Anike sa podarilo uniknúť. Zavrela sa na lodi, namontovala kľúčové komponenty a preletela o dobrých tisíc kilometrov ďalej na planéte. Potom zapojila aj zvyšné súčiastky a vyletela na orbitu.

Áres bol celý bez seba. Dokázala im uniknúť skôr, ako vôbec niečo urobili. Z Normandy som videl, ako začal rozbíjať všetko naokolo. Potom prišiel čas na ďalší tím. Áresa a jeho tím som zavrel do kajuty, kde si mohol vybiť zlosť. Varoval som ho, že nechcem, aby mi tu niečo rozbili, a tak za celý čas padol za obeť jeho hnevu len jeden sklenený pohár, ktorý zhodil nechtiac.

Ďalší na rade bol Garm. Zvolil inú taktiku. Neviem ako, ale všetci členovia jeho tímu sa vydali tým istým smerom. Pomocou mágie zodvihli svoje únikové moduly a niesli ich so sebou. Možno to bola akási nacvičená taktika pre prípad, že sa rozdelia, no takmer všetci sa stretli na vyvýšenine. Cassie nedorazila. Anika si ju vybrala úplne náhodne. Videla, že všetky malé kúdoly dymu, ktoré vychádzali z modulov, smerovali k sebe. Vyplašila teda stádo koňov veľkých ako slony, ktoré boli inak neškodné, no splašené pôsobili nezastaviteľne. Vyrútili sa na Cassie. Tá pustila modul a utekala do úkrytu. Nevšimla si, že vbehla do močiarov. Zaborila sa po pás. Vtedy sa doslova odnikiaľ vynorila Anika a omráčila ju. Vzala jej prilbu a pár kúskov brnenia, ktoré rozhádzala okolo dotlčeného modulu. Dalo jej zabrať, než jej telo vytiahla a ukryla do jaskyne, vzdialenej dobrých tridsať kilometrov. Možno by ju ťahala ďalej, no uvidela, ako sa jej loď vzniesla a odletela do vesmíru. To bol jasný znak toho, že vyhrala. Garm si myslel, že Cassie rozdupalo stádo. Ona ale žila, a tak prehrali, pretože ju na planéte nechali. Keď som to videl, žasol som. Taká mladá, a taká vynaliezavá.

Potom prišiel na rad Artemidin tím. To už bolo o niečom inom. Hneď, ako pristála a prečítala si údaje, začala konať. Vybrala zo svojho batohu dlhý drôt. Mohol merať aj dvadsať metrov. Pripevnila ho na jeden zo svojich šípov a druhý koniec upevnila o železný klin, ktorý zatlačila do zeme. Šíp potom vystrelila do vzduchu a začala rozkazovať. Jej vysielačka vo virtene privolala blesk, no ten zasiahol šíp a skĺzol po drôte až do zeme. Tak to urobila niekoľkokrát. Pričom vydávala pokyny.

„Anarys, Faradayova klietka! Nájdi si to! Prieskum zo vzduchu.“ Šíp dopadol na zem. Vzala ho a vystrelila. „Arawel, modul tvoj a tri O. Stretnutie na sedem G.“ Šíp znovu dopadol a znovu ho vystrelila. „Amélia, maskovanie a presun do sedem G. Stretneme sa tam.“

Bolo zaujímavé sledovať jej vodcovské schopnosti. Celý sektor pokryla jej mriežka. Mali ju už dohodnutú a zrejme sa orientovala podľa svetových strán. V takých silných elektrických búrkach bolo ťažké nájsť svetové strany. Podľa ich pohybu, a tých pár súradníc, ktoré zazneli, museli mať svoj styčný bod nasmerovaný na slnko. V momente, keď prvýkrát prehovorila v krátkych správach, si každý nastavil uhol mriežky podľa aktuálnej pozície slnka. Takto každý presne vedel, kam mal ísť.

Anika sa nevzdávala. Pokúsila sa napadnúť Arawel, ktorá niesla dva moduly, podobne ako predtým Cassie. Neuspela. Anarys si vybudovala klietku z kovových vlákien, v ktorej strede bola odizolovaná komora. Jej mágia vetra ju vzniesla do vzduchu a blesky, ktoré do nej udierali, nemali efekt. Bola ako lietadlo, na ktoré majú blesky pramalý účinok. Videla tak už z diaľky, že sa k Arawel blížilo stádo, a tak ju varovala.

Anika sa pokúsila zmeniť plán. Zamerala sa na zostrelenie Anarys, no skôr, ako sa jej to podarilo, odhalili pozíciu jej lode. Anarys pri klesaní a snahe vyhnúť sa Anikiným strelám, vyslala signál Artemis. Tá ihneď vystrelila šíp a všetkých naviedla k lodi. Všetky štyri sa tak vybrali tým istým smerom. Anika mala v rukáve ešte pár prekvapení. Nesmela odpáliť loď aj keď som to vedel len ja a ona, no mala nachystané pasce. Z lode, ktorú dostala, odmontovala všetko, čo neslúžilo k pohybu a navigácii. Lodné delá umiestnila do okolia a keď sa Artemidin tím začal opatrne približovať, zahájili paľbu. Strely z kanónov neprešli magickým štítom, no vyvolali menší zmätok. Anike sa podarilo vykradnúť jeden z modulov a zmiznúť preč. Artemis to zistila, až keď im chýbala súčiastka v lodi. Keď som zbadal, že sa celý scenár môže predĺžiť, poslal som ostatných preč. Mohli zatiaľ trénovať niečo iné. Celé to trvalo ďalších tridsať hodín. Artemis sa snažila získať súčiastku a Anika sa zas snažila dostať na loď. Nakoniec uspela Artemis aj keď to bolo veľmi tesné. Anika po neúspechoch zmenila taktiku, no urobila tak v momente, keď ju zmenila aj Artemis. Tá vymontovala jeden z kľúčových systémov lode. Anika hneď na to vyliezla po trupe lode, pričom obišla strážené vchody. Prešla až k priezoru kokpitu. Prerazila ho a vošla dnu. Rýchlo zavrela dvere a namontovala jej ukradnutú súčiastku. Verila, že zvyšok je na svojom mieste a že môže odletieť aj bez kokpitu. Artemis tak mala trochu šťastie. Anika zostala uväznená v lodi, odkiaľ nemohla uniknúť. Tu sa scenár skončil a Artemis vyšla ako víťazka aj keď to bolo tesné.

Všetci sme sa odpojili a Artemidin tím sa vybral osláviť víťazstvo. Anika nevyzerala vôbec sklamane. Nemala byť prečo. Dva tímy porazila, a to, ako súperila s Artemis, si podľa jej výrazu v tvári perfektne užila aj keď prehrala.

„Dobrý pocit?“ usmial som sa.

„To teda áno,“ škerila sa od ucha k uchu, „je to, ako keby som vyhrala aj keď som prehrala. Zvláštne.“ Pokývala hlavou.

„Veď si vyhrala. Našla si niekoho, kto je silnejší, a tak máš prečo sa zlepšovať,“ položil som jej ruku na rameno a spoločne sme sledovali, ako Artemidin tím kráčal preč.

„Už sa teším na ďalší scenár,“ vybral som sa k baru. Posadil som sa na barovú stoličku a Anika ma nasledovala. „Ak by si bola dospelá, ponúkol by som ti džin s tonikom alebo niečo iné,“ usmial som sa, „no takto dostaneš len džús.“ Podal som jej škatuľku pomarančového džúsu so slamkou prilepenou na obale.

„To vážne?“ neochotne si ho vzala. „Ja nie som decko!“ zamračila si.

„Ale si dieťa,“ usmial som sa, „okrem toho, každý má rád džús.“ Vybral som ďalšiu krabičku. Zabodol som slamku do miesta na to určeného a s chuťou som si odpil. „Hmmm, to je dobrota.“ Anika to zopakovala a odpila si. Na tvári sa jej objavil úsmev.

„Neurazte sa, no ste divný,“ povedala po chvíli.

„Prečo by som sa mal uraziť?“ stlačil som prázdnu škatuľku od džúsu a vložil som ju do úst na prilbe. Tie začali hrýzť ako zmyslov zbavené a všade lietali kúsočky krabičky. Anika sa začala smiať, keď to videla.

„Tak čo to tvoje vyšetrovanie?“ úškrn na prilbe sa zmenil na milý úsmev.

„Zatiaľ nič, no nevzdám to!“ jemne udrela pästičkou po stole. Teda asi udrela silno, pretože si potom chytila ruku od bolesti, no zvuk, ktorý jej ruka a stôl vydali, bol slabý.

„Som zvedavý,“ pozrel som sa von oknom. V diaľke som uvidel plukovníka. Kráčal s ním chlap v obleku s kufríkom. „To bude asi diplomat,“ premýšľal som nahlas, „tak ja budem musieť ísť. Poctivo trénuj.“ Pobúchal som ju po chrbte a na chvíľku jej zabehol džús.