Pýtali sme sa jeden druhého na najrôznejšie veci. Aj keď bola ich agentka, nepripadala mi veľmi skúsená. Pýtala sa priamo, ale ani jeden z nás neodpovedal na všetky otázky. To, čo sme nechceli prezradiť, sme odbili frázou „to je tajné“ a pokračovali sme na ďalšiu otázku. No už len to, že otázku položila priamo, mi dosť pomohlo. Vedel som tak, čo Mirnilčanov zaujímalo. Na moje prekvapenie nešlo ani tak o náš svet, či o to, prečo sme boli na ich planéte a hlavnou témou sa nestal ani Orto. Zaujímal ich optikor. Odkiaľ som ho získal, ako fungoval a koľko energie dodával. Taktiež ich zaujímala moja zbroj, ktorá nenznikla zo žiadneho kovu.

Na niektoré veci som jej odpovedal úprimne, aby som si získal jej dôveru. Ona to robila podobne. Nepodstatné veci mi povedala, no pri tajnejších zaváhala alebo neodpovedala vôbec. Preto som sa jej pýtal mix otázok. Od bežného života, cez ich vládu, kolónie ako aj to, čím sme pre nich boli. To ma zaujímalo asi najviac. Neviem, či to, čo mi povedala, bola naozaj pravda, no rozhodne verila svojím slovám. Tvrdila, že ich druh skúmal okolité sústavy a hľadal miesto pre kolónie. Našiel aj niekoľko civilizácií, no nachádzali sa na nižšej úrovni, a tak sa nijako nemiešali do ich sveta. Kolónie budovali na prázdnych svetoch. Takto Klio nazvala planéty, kde sa nachádzala len flóra a základná fauna.

Z toho všetkého som teda usúdil, že im bolo lepšie bez iných rás. Ak by som nemal v hrudi optikor, zrejme by nikdy nechceli jednať. No aj to som si len myslel, nemal som to nijako potvrdené. O pár hodín neskôr, keď Klio odišla do svojej izbičky a nenápadne mi naznačila, že ide podať hlásenie, a tak môžem spať pokojne na posteli, som si svoj pocit overil. Navštívil som diplomata. Prekvapilo ho, že ma videl. Neuvedomil som si, že bola noc a on už spal. Aj tak ma prijal. Od predsedu parlamentu mal pokyn, aby ma informoval. Predsa len som bol stále súčasťou vlády.

Celé jednanie mu pripadalo ako strata času. Riešili veci ako to, či mal pohodlie, či mu bude vyhovovať izba, ktorú pripravili a podobne. Za tie hodiny, čo tam strávil, začali len tak okrajovo riešiť dopravu, a to, že cestovanie medzi svetmi je dosť zdĺhavé. Akoby naznačili vytvorenie ambasády, no nie v ich svete. Ambasáda mala stáť na Zemi. To bolo takmer nemožne. Nielen Zem, ale aj ostatné planéty neprichádzali do úvahy. Ľudia, Galboti, Roltonci, Ovi a dokonca aj zaostalí Nuxiania, ktorí sa ešte len učili ako nebiť deťmi, by ich ambasádu rozmlátili. Podľa diplomata si to Iros a ostatní uvedomovali, no aj tak to navrhli. Akoby vedeli, že to odmietneme.

Na Mirnile sme mali stráviť niekoľko dní. Keďže som mal aj iné povinnosti, hneď ráno som oznámil Irosovi, že musím obletieť isté planéty. Neochotne, no napokon súhlasil, aby som sa každý deň na pár hodín stratil. Obletel som tak Galbot a obnovil rušiace pole, potom som skontroloval Efesos a prvý deň som zašiel aj za Niou. Nevedela, že nie som na Ortovej planéte. Mohlo sa tak stať, že Joro-Gumo, ktorá teraz bývala v dome na fialovej planéte, by našla Niu v posteli. To by bolo divadlo, ktoré by som si rád pozrel, no potom by som musel veľa vysvetľovať a samozrejme si ju udobrovať.

Zastavil som sa aj na Ortovej planéte. Názov Fialový Závan Smrti sa medzi vojakmi uchytil, ale niektorí ho už začali skracovať na Fialový Šuter alebo Fialová Hromada Sračiek aj keď druhé menované vôbec neskracovalo pôvodný názov.

Joro-Gumo sa zhostila úlohy učiteľky a šlo jej to. Aj keď jej metódy boli iné ako tie moje. Ostávala prísna a dôsledná, to isté žiadala aj od ostatných. Anika sa tomu ťažšie prispôsobovala. Garmovi a Artemis tento režim vyhovoval a Áres? Ten sa stále stážoval. Ešte viac ako Anika. Jeho poznámky nesmerovali k jej metódam, ale k nej samotnej. Vadilo mu, že nebola reálnou súčasťou légie. Musel som uznať, že mal pravdu. Joro-Gumo nikdy oficiálne nevstúpila do légie. Avšak trávila v légii dosť času. S Tjašou preberala plány obrany pred Ortovým útokom a mala k dispozícii všetky tréningové programy. V priamom boji by sama nemala šancu proti hociktorému z tímov, no vo vedení vojny a taktikách sa vyznala. Áres bol zrejme len nervózny z toho, že ho Garm a Artemis porážali.

„Zvykáš si?“ Anika takmer vyskočila z kože.

„Ježiši!“ Prekvapil som ju, keď sa ukrývala za hromadou škatúľ a debien so zásobami. Akurát špehovala Améliu. Stále sa snažila nájsť dôkaz, že nepatrila k ľuďom.

„Ešte ťa to neprešlo?“ pokrútil som hlavou.

„Ja ten dôkaz nájdem!“ zamračila sa.

„Takže ako? Zvykáš si?“

„Snažím sa prispôsobiť všetkému,“ neisto sa usmiala.

„To je dobré,“ rozstrapatil som jej vlasy. Neznášala to. „A čo tvoja úloha? Splnila si ju?“

„Ešte nie,“ pokrútila hlavou.

„Vieš, trochu som rozmýšľal,“ narovnal som sa. Krčiť sa za krabicami nebolo príjemné. „Koľko máš rokov? Desať? Možno jedenásť?“ Prikývla. „Odkiaľ vieš ako fungujú vesmírne lode. Ich motory, navigácia a ďalšie veci?“

„Neviem,“ uškrnula sa.

„Tak ako si zvládla postaviť vesmírnu základňu, roboty, ktoré nosia suroviny a toho,“ lúskal som prstami, aby som si spomenul na názov jej lode.

„Rubínový Orol,“ doplnila ma.

„Presne! Ako si to zvládla?“

„Mám prístup ku všetkým knihám v légii. Bolo tam mnoho o vesmíre a vesmírnych lodiach.“

„To ti stačilo? Veď tam boli rôzne ťažké rovnice, ktoré nemôžeš poznať?“ spýtal som sa prekvapene. Pokývala hlavou.

„Nie, nevedela som, čo tie čísla znamenali, no učila som sa,“ usmiala sa, „okrem toho, nebolo to až také ťažké.“ Mávla rukou. „Skopírovala som údaje a dosadila ich do svojho stroja. Niektoré veci fungovali, iné nie. Tak som použila mágiu. Väčšina z Rubínového Orla ide na mágiu.“

„Takže tvoja loď je len kus nafarbeného plechu, v ktorom v skutočnosti nič nefunguje?“ Neurčito mykla plecami. „Šikovná,“ prikývol som, „a čo tie roboty?“

„Tých som vyrobila stovky, než robili to, čo mali. Na mesiaci mam malé šrotovisko,“ vyškierala sa.

„Pekne! Cez malé podvody a finty donútiš skúsených špecialistov žiarliť,“ nechcel som sa priznať, že aj ja som žiarlil. Mne trvalo niekoľko rokov, než som zbúchal svoju prvú funkčnú loď. Bola ale naozaj funkčná. Ona obišla pravidlá a použila kovovú schránku na skoky do iných miest. No fungovalo to.

Rozlúčili sme sa a vrátil som sa na Mirnil. Celkovo som strávil už desať dní na tejto planéte. Desať zbytočných dní. Rokovania nikam neviedli. Klio po dvoch dňoch vystriedala iná Mirnilčanka. Keďže som nechcel prezradiť, že Klio so mnou ako tak spolupracovala, zahral som rovnaké divadlo. Na ňu to nezabralo a stále tvrdila, že je tam pre to, aby ma potešila. Na niečo také som nemal náladu. Moje vychádzky sa predlžovali. Čakal som kedy táto maškaráda skončí. Bolo jasné, že o spojenectvo im nejde. Riešia to len ako zámienku, aby sa dostali k optikoru.