Nikolas sa rozhodol Agnes pomaly rozviazať. Dúfal, že hovorila skutočne pravdu a Dragomila na celé pokolenie dračích čarodejníc uvalila kliatbu. Nechcel sa stať žabou.

Keď sa Agnes vyslobodila, vyzerala úplne pokojne. Jej veľké oči sa sústredili na Sofiu. „To je tvoja slúžka?“ kývla na Nikolasa.

Toho to pobavilo, no snažil sa zachovať chladnú hlavu. „Nie. Sofia ma vyslobodila. Priviedla ma naspäť na svet a prestal som byť v zajatí dýky,“ vysvetlil.

Sofia zaštikútala, kolená sa jej mierne podlamovali, cítila únavu. Možno z nedávnej smrti a možno z prepojenia s Dragomilou. Iba sa zmätene pozrela na oboch a potom sa zviezla na zem. Nikolas k nej pribehol a zdvihol ju do náručia.

Agnes zaškrípala zubami: „Vravel si, že zomrela?“

Nikolas prikývol: „Vrátila sa naspäť vďaka dračej krvi.“ Aj on cítil únavu a ako si veľmi rýchlo uvedomil, stratil obozretnosť. Nevedel, či môže Agnes dôverovať a prezradil jej, že použil na oživenie dračiu krv. Bola to veľmi vzácna komodita, ktorú nosil vo vnútornom vrecku. Cítil, ako ho hriala pri srdci. Čo ak by sa jej táto čarodejnica chcela zmocniť?

Agnesina zvedavosť dosiahla vrchol. „Odkiaľ si mal dračiu krv? Posledné kvapky sa používali pred tristo rokmi. Draky sme dávno vyhubili,“ v očiach sa jej zračil hnev, ale aj prefíkanosť.

Nikolas si iba unavene odkašľal, teraz prišiel ten správny čas na klamstvo. „Nosil som ju so sebou. A keď som sa stal Anniným otrokom, mal som ju v plášti. Posledné kvapky oživili Sofiu.“

Agnes si iba nahnevane odfrkla: „Stálo to za život obyčajného človeka? Ach, koľká hlúposť, dračia krv vie urobiť hotové zázraky, obetovať ju kvôli tejto...“

Nikolas zdvihol obočie, uvedomil si, že s touto čarodejnicou to nebude ľahké. Čakala ho ešte poriadne dlhá cesta k slobode. Dúfal však, že jeho malému klamstvu uverila a bude mať pokoj. Vedel, že dračia krv je neuveriteľne mocná, netušil však, že sa už dávno minula. V trinástom storočí s ňou čaroval málokto, no teraz absolútne nikto. Časy sa menili. A on mal v rukáve niečo, čo určite použije v tej najhoršej chvíli.

Agnes sa znechutene zadívala na Sofiu a kývla na Nikolasa: „Poď za mnou.“

Pomaly otvorila dvere a ocitli sa v malej izbe, ktorá bola plná kníh. Uprostred bol kozub, v ktorom horel oheň. Nikolas si zložil svoj cestovný plášť, prehodil ho Sofii cez plecia a položil ju do kresla. Mala nárok na spánok, on sa zatiaľ rozhodol venovať Agnes.

„Čo všetko vieš o Andarione?“ spýtal sa s očakávaním v hlase.

Agnes si sadla do kresla, lúskla prstami a privolala si malý stolček. Keď to zopakovala, stál na ňom pohár plný červeného vína. Spokojne si odpila. „Dáš si?“ kývla na Nikolasa.

Ten pocítil, ako mu v tele zovrela všetka krv. Potreboval pomoc a nie pijatiku skoro ráno. Prišil k Agnes o niečo bližšie a nahnevane sa na ňu pozrel. „Anna je mi v pätách. Ak rýchlo na niečo neprídeme, ja budem čo nevidieť opäť jej otrokom, a ty budeš voňať fialky,“ rozhneval sa.

Agnes sa zasmiala: „Dračie čarodejnice sa pokúšajú o tvoju záchranu celých osem storočí. Moje prastaré matky hľadali takmer všade a našli iba zopár nezmyslov. Dokonca aj slávna Dragomila sa ocitla v slepej uličke. Nemusíš ma strašiť Annou. Už vo chvíli, keď si otvoril dvere do môjho krajčírstva, som vedela, že som mŕtva.“ Schuti zamiešala víno v pohári a potom si odpila.

„Viem niečo, čo ostatné čarodejnice nevedeli,“ Nikolas sa nevzdával.

„Tak ma nenaťahuj, slávny Hunifridus.“

Nikolas sa zhlboka nadýchol: „Keď sa včera na oblohe zjavila prvá hviezda, spoločne so Sofiou sme oživili Dragomilu. Myslel som si, že bude mať o Andarione viac informácií a pomôže mi ho zničiť. To sa nekonalo, ale mala tú moc ukázať mi minulosť. Vďaka tomu viem, ako sa Andarion dostal k Anne a ako sa dokázal spojiť so mnou.“

Agnes prestala piť: „Tá dýka sa viaže na mocnú mágiu. Zdá sa, že je staršia ako svet sám.“ Postavila sa a priniesla starú koženú knižku. „Toto všetko dala dokopy moja stará mama. Sú tu jej poznámky a postrehy o Andarione.“

Opatrne nalistovala piatu stranu a začala čítať: „Moja stará mama sa snažila dýku skúmať. Chcela spoznať jej moc. Verila, že ak spozná mágiu, s ktorou sa dýka spája, dokáže nájsť kľúč k jej zničeniu.“

„Ako mohla skúmať Andarion, keď ho nikdy nevidela?“

„Jednoducho. Šla na miesta, kde dýka vysávala životy, a tie pozorovala. Pozri si toto.“

Nikolas si vzal do ruky kožený zápisník a začal čítať.

V Uhrovci som necítila silu dýky. Je to pozoruhodné, pretože tam bola použitá po prvýkrát, no napriek tomu po nej nie je jediná stopa. Silné kúzla sa dajú odhaliť, pretože si žijú vlastný život a ostávajú v prírode, no toto, akoby ani nikdy neexistovalo. Uhrovec je úplne čistý. Rozsypala som po ňom popol zo zeleného dreva, ale vždy sa usadil na zemi. Jediné zrnko neostalo vo vzduchu. Zopakovala som to aj na hrade, kde údajne Hunifridus zmizol, ale nič sa nestalo. Myslela som si, že ma popol sklamal, avšak Deviata Dedina mi ukázala pravdu a priniesla mnoho otázok.

Podľa Dragomily tam Anna našla svoju druhú obeť. Jej krása povädla a potrebovala získať ďalšie roky, našla si muža a zabodla doňho Andarion. Keď som do Deviatej Dediny vzala popol zo zeleného dreva ani len jedno jediné zrnko sa nedotklo zeme. Popol vyletel vysoko na oblohu a ostal tam aj v noci. To znamená jediné. Sila Andarionu presahuje akúkoľvek mágiu, ktorú poznám. Musí byť staršia, omnoho staršia ako trináste storočie a minulosť ju vymazala, pretože bola zakázaná. Stále však nechápem, prečo sa to isté nestalo aj v Uhrovci. Prečo nie je poznačený rovnako ako Deviata Dedina?

Nikolas dočítal odstavec a vzdychol si. Agnes mala pravdu, ak by sa stretol s jej starou mamou, mal by šancu na záchranu. Zdalo sa, že robila o Andarione hotový výskum. Napriek tomu veril, že aj táto hrdzavá potvora mu pomôže.

Zhlboka sa nadýchol: „Možno viem, prečo mágia nepoznačila Uhrovec a Deviatu Dedinu áno. V Uhrovci nebol vysatý žiaden život, ktorým by si Anna predĺžila svoj vek.“

Agnes vyzerala zmätená: „Ako je to možné? Nevrazila ti dýku do srdca na hrade?“

„Vrazila, ale nevzala mi ňou život. Iba do chodu uviedla Andarion. Je to dýka, ktorá sa spája s keltskou mágiou. Ak ňou Anna chcela vysávať životy, potrebovala niekoho, kto silu dýky unesie. Annu by samotná dýka roztrhala na kusy. To ja som kľúčom k jej fungovaniu. Len vďaka mne, mohla brať ostatným roky. Ak by dýku neprepojila so mnou, nedokázala by nič.“

Agnes sa táto odpoveď veľmi nepozdávala: „Čím si taký výnimočný? Nie si predsa čarodejník.“

„Mám v sebe krv druidov.“

Čarodejnica sa pobavene rozosmiala: „Anna ťa nezabila, ako sme si mysleli. Keď uviedla dýku k životu a vysávala pomocou jej sily mužov, nerobila to iba pre seba, ale rovnako dávala polovicu rokov tebe.“

Nikolas si uvedomil váhu slov: „Vieš, čo to znamená? Keď nemá mňa, dýka je jej nanič, nedokáže sa zmocniť žiadneho ďalšieho muža.“

Agnes vyzerala nespokojne: „To tú bláznivú strigu poženie rýchlosťou svetla priamo pred moje dvere. Veľmi dobre chápem, v akej sme kaši.“

„Uvedomujem si, že bezo mňa je slabá, a ak čoskoro nezíska ďalšie roky, jej moc bude mizivá ako kedysi, keď po večeroch miešala lektvary lásky. A táto je slabosť nám môže pomôcť vyhrať,“ v hlase sa mu objavila malá štipka nádeje.

Jeho slová Agnes vzpružili. „Tak teda dobre. Prebuď si svoju Šípkovú Ruženku,“ ukázala na Sofiu, „pustíme sa do práce, každá pomoc sa nám zíde.“