Choď na obsah Choď na menu
 


Kapitola 5: Ťažká práca

esencia.png

article preview

         Šli niekoľko hodín, no zbehlo im to ako nič. Roger sa ho stále niečo vypytoval a Festio občas nevedel ako odpovedať. Párkrát sa mu už stalo, že sa ho ľudia z tohto sveta pýtali na to, odkiaľ bol alebo, ako sa žije v jeho krajine. Keď im to ale povedal, každý sa len zvláštne začudoval. Nechcel už opakovať tieto chyby, a tak, ak si nevedel rady, odvetil len: „Rovnako ako u vás“. To väčšine stačilo.

            Konečne dorazili do cieľa. Festio bol rád, že si môže pretiahnuť nohy, no ešte viac ho potešilo miesto, kam prišli. Vyzeralo ako jedna zo stoviek malých usadlostí v jeho svete. Všade boli zvieratá a ľudia žili v drevených domoch. Drevené steny a podlahy mu boli oveľa milšie ako tie kovové, betónové a sklenené v meste. Malé okienko, umiestnené v izbe, bolo samozrejmosťou. Nechápal ale, prečo mali niektoré z mestských domov okná namiesto stien. Každý tak videl, čo sa dialo dnu, a to mu bolo veľmi nepríjemné.

            „Koho to máš so sebou Roger?“ Už z diaľky na nich kričal akýsi chlap.

            „To je Festio. Stretol som ho v meste.“ Kričal mu späť. Voz dorazil do dedinky a Roger začal vysvetľoval. „Je z ďaleka a zrejme nemá kam ísť, no vyzná sa v koňoch.“

            „Odkiaľ si chlapče?“ Zadíval sa na Festia.

            „Je z krajiny, o ktorej som jakživ nepočul.“ Odpovedal mu Roger.

            „On je nemý?“

            „Nie, prečo?“ Začudoval sa Roger.

            „Tak by to mohol povedať aj sám.“ Chlapík sa milo usmial.

            „Som z krajiny Nirion. Docestoval som nedávno, na miesto známe ako festival stredovekej kultúry. Potom som šiel do mesta, no nemal som pri sebe vaše peniaze, a tak som musel predať všetko, čo som mal v záložni.“

            „Nešťastník jeden. Tam ťa istotne ošklbali ako kura.“

            „Ošklbali ako kura?“ Začudoval sa Festio. Takýto pojem nepoznal.

            „No že ťa tam podfúkli.“ Festio prikývol. „Tak vitaj medzi nami. Volám sa Rudolf.“ Podal mu ruku.

            Roger a Rudolf zoznámili Festia s ostatnými. Naraz ho zavalila lavína mien a on mal problém zapamätať si aspoň niektoré z nich. Každopádne ho prijali medzi seba a Festio tak mal dosť času na to, aby každého z nich spoznal. Teraz sa však konala menšia oslava na jeho privítanie. Nepili toľko ako on, no aj tak boli viac opití. Viac ako víťazstvo v pijanských pretekoch ho potešilo to, že nik od neho nechcel žiadne doklady.

            Festio si zvykal na nový domov. Väčšinou sa staral o kone, no musel pomáhať aj inde. Motyku či hrable nikdy predtým nedržal v rukách, no rýchlo si na nich zvykol. Pár mozoľov na jeho hladkých rukách nebolo nič v porovnaním so životom v pokoji a bez strachu z obrov. Pomaly si aj začínal pamätať mená ostatných. Bol tu Rudolf, ktorý tomu tak trochu velil. Nedalo sa však úplne povedať, že by bol ich vodcom. Skôr ho mali ako prirodzeného vodcu. Jeho žena Natália pochádzala z ďalekých východných zemí. Festio si nevedel zapamätať, odkiaľ presne prišla, ale národy, ktoré tam žili, volali Slovanmi. Bolo ale vidieť, že nebola odtiaľto. Mala iný prízvuk a bola horkokrvná. Ľahko ju niečo vytočilo, a vtedy sa jej bál aj Rudolf, ktorý inak vyzeral ako Festiou nebojácny otec.

            Festio sa však skamarátil s dvoma chalanmi, ktorí sa tiež starali o kone. Prvým z nich bol tridsaťročný Alex. Narodil sa v tejto usadlosti a pri koňoch bol od malička. Občas sa na nich aj tak trochu podobal. Hnedá kobyla Kia mala takmer rovnako bujnú hrivu ako Alex. Druhým jeho kamarátom bol Oskar. Mal už viac ako päťdesiat a bol opakom Alexa. Na hlave mu už nezostal takmer žiaden vlas a aj tých pár, ktoré zostali, si radšej každé ráno oholil. Oskar ich mal oboch na starosti a dohliadal, či robili svoju prácu. Bral to však na ľahšiu váhu, a tak sa Festio v stajni veľmi nezodrel. Veď tam mali len päť koňov, a to bolo nič v porovnaní s tým, kde vyrastal on. Občas im do stajne prišla pomôcť aj Emily. Chodila k ním spolu s ostatnými deťmi, no na rozdiel od nich, ona aj v stajni pomáhala. Neraz vyčesala kone, či ich napojila, zatiaľ čo Festio, Oskar a Alex popíjali čierny nápoj, ktorý volali káva. Festiovi káva hneď zachutila, a tak využil každú prestávku na to, aby si užil pár jej dúškov.

            Dni utekali ako voda a Festiovi sa tu nesmierne páčilo. Mal kamarátov, strechu nad hlavou a pokoj v duši. Občas, keď bol osamote, zahľadel sa na svoje dlane, a tie sa jemne rozžiarili. Cítil v sebe prítomnosť energie, ktorú našiel v jaskyni. Uvažoval nad tým, ako to asi teraz vyzerá na jeho planéte. Chcel im pomôcť, no nevedel prísť na to, ako by to mohol dokázať. Veď ani on sám poriadne nevedel, ako sa dostal sem, a čo bola tá energia v jaskyni.

            „Čo je to dnes s tebou?“ Alex poštuchol Festia.

            „Ale nič!“ Mávol rukou.

            „No tak, vidím že ťa niečo trápi! Nie je ti v našej ctenej prítomnosti dobre?!“ Pridal sa Oskar.

            „Kone som vyčesala a napojila. Môžem si vziať Kiu von?“ Zo stajne vybehla Emily.

            „Dala si im aj seno?“ Oskar skrížil ruky v bok.

            „Áno dala.“ Emily sa usmievala od ucha k uchu.

            „Tak im daj aj misku jačmeňa a môžeš sa ísť prevetrať.“ Emily sa nadšene rozbehla do sýpky a po chvíli z nej vyšla aj s miskou jačmeňa. Musela to zopakovať päťkrát, aby každý kôň dostal maškrtu. Potom už len sledovali ako jazdila na Kii. Bola ešte malá, no jazdenie mala v krvi. „Takže, povieš nám, čo ťa trápi?“ Vrátili sa k Festiovému smutnému výrazu.

            „Aj tak by ste mi neverili.“ Festio mávol rukou.

            „No tak to skús.“ Alex sa posadil na zem oproti Festiovy a oprel sa o hŕbu sena za ním.

            „Čo ak by som vám povedal, že som z inej planéty?“ Na chvíľku nastalo ticho. Alex s Oskarom si vymenili niekoľko pohľadov, a potom sa schuti začali rehotať.

            „Ale to mi už dávno vieme!“ Alex koktal skrz smiech.

            „Viete?!“ Začudoval sa Festio.

            „Samozrejme!“ Oskar vstal a položil mu ruku na rameno. „Veď sa na seba pozri. Nevieš ani to, čo u nás vie každé batoľa. Je nám jasné, že si prišiel z nejakého zapadákova, ktorý by sme nazvali iným svetom.“ Stále sa rehotali. „Veď kto nevie, čo je to mobil, wifi, raketoplán a podobne.“ Nevládal už stáť od smiechu, a tak si znovu sadol. „Aj tu, čo žijeme v harmónii s prírodou a starými zvykmi, vieme, čo je to pokrok.“

            „Ale ja som vážne z inej planéty.“ Bránil sa Festio.

            „Ostrov, či nejaká krajina z tretieho sveta nie je iná planéta!“ Alex a Oskar si už nemohli byť istí, či Festio vie vôbec, čo je to ostrov. „Prestaň už radšej tárať a hor sa do práce.“ Oskar ich oboch začal hnať do roboty.

            „Ale veď všetko urobila Emily!“ Alex znechutene vstal. Práve sa dobre bavil a nechcelo sa mu pracovať.

            „Všetko nie!“ Ukázal na lopaty a vidly. „Emily je ešte malá nato, aby kydala hnoj. Tak šup, samo sa to neurobí.“ Alex jemne zavrčal, no potom sa aj s Festiom dali do práce. Priniesli si aj fúrik a postupne vyčistili stajňu.

farm-4905701_1920.jpg

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 


Posledné fotografie





Štatistiky

Online: 2
Celkom: 55680
Mesiac: 3946
Deň: 113